Pierre André Latreille sa zvykne označovať ako otec modernej entomológie. Rozšíril poznatky o hmyze a veda mu vďačí za mnohé. Aby však dosiahol úspechy na odbornom poli, musel najprv uniknúť trestu smrti.

Pierre nemal jednoduché detstvo. Matka od neho ušla krátko po narodení a otec sa k nemu nepriznával, aj keď aspoň platil za chlapcovu výchovu a vzdelávanie. Budúci vedec tak bol v podstate sirotou, ale našťastie takou, ktorá sa dostala na kvalitné školy. V roku 1786 vyštudoval za kňaza, ale nikdy sa do tejto role celkom nevžil. Nekázal na omšiach a miesto toho sa venoval svojej vášni: hmyzu.

Už keď začínal študovať, často navštevoval botanické záhrady Jardin du Roi a chytal v Paríži hmyz. Medzitým však Francúzskom zmietali spoločenské a politické búrky. Schyľovalo sa k revolúcii.

Keď ľud v roku 1789 dobyl Bastillu a zvrhol z trónu Ľudovíta XVI., obeťou revolúcie sa začali stávať aj príslušníci aristokracie a duchovenstva. Nový zákon ustanovil okamžitú podriadenosť katolíckej cirkvi francúzskej vláde a každý kňaz musel prisahať vernosť štátu. Mnohí však odmietli tvrdiac, že sú v prvom rade lojálni Bohu a až potom Francúzsku. Latreille bol jedným z nich, a tak ho zatkli a uväznili. Rýchlo si vypočul trest: vyhnanstvo v trestaneckej kolónii, ktoré sa prakticky rovnalo rozsudku smrti.

Keď očakával vykonanie rozsudku v temnici v Bordeaux, na podlahe cely si všimol zvláštneho chrobáka. Práve si ho dôkladne pozeral, keď k nemu prišiel na návštevu väzenský doktor. Lekára prekvapil pohľad na dospelého muža, ktorý kľačiac na štyroch nohách hľadí na podlahu. Vtom Latreille opatrne zdvihol chrobáka s latinským názvom Necrobia ruficollis, otočil sa k lekárovi a povedal: „Veľmi nezvyčajný chrobák.“

Doktora podobné vyhlásenie prekvapilo a poslal chrobáka svojmu známemu-prírodovedcovi. Ten Latreilla poznal na základe jeho publikácii a zhrozil sa, keď zistil, že muž sedí vo väzení. Postaral sa o jeho prepustenie doslova v poslednej chvíli. Latreillovi spoluväzni také šťastie nemali, skončili v trestaneckej kolónii a do mesiaca boli všetci mŕtvi.

Pierre André Latreille sa rozhodol, že s politikou a náboženstvom si už dá pokoj. Do smrti sa venoval len entomológii. Vďaka Johanovi Christianovi Fabriciovi (ten zhodou okolností ako prvý klasifikoval chrobáka, ktorý Pierrovi zachránil život) vydal rozsiahlu prácu Précis des caractères génériques des insectes.

Neskôr pracoval vo Francúzskom prírodovedeckom múzeu a ďalej publikoval. Ako inak, jeho práce sa týkali hmyzu. Zomrel v roku 1833 a nad jeho hrobom sa týči obelisk s vyrytým chrobákom a nápisom: „Necrobia ruficollis, Latreillov záchranca.“