MENU
Menu

Techmag Môžu spôsobiť katastrofu: Vo vesmíre lietajú aj jadrové reaktory

Okolo Zeme v súčasnosti obieha najmenej 500-tisíc rôznych objektov. Viac ako 21-tisíc z nich je väčších ako desať centimetrov, čo predstavuje hrozbu pre budúce vesmírne projekty i pokojný život na Zemi. Problém spočíva v tom, že hrozí riziko zrážok fragmentov nefunkčných satelitov s inými vesmírnymi objektmi. Najmenej 30 z nich má jadrový pohon, preto by nekontrolovateľná zrážka mohla mať pre život na Zemi fatálne následky.

Môžu spôsobiť katastrofu: Vo vesmíre lietajú aj jadrové reaktory
Nebezpečný americký jadrový satelit
V roku 1965 Spojené štáty vypustili z leteckej základne Vandenberg do vesmíru SNAP 10-A. Ide o jediný jadrový satelit vo vesmíre. Navrhli ho ako experimentálnu kozmickú sondu, ktorá dokáže vyprodukovať 500 wattov elektrickej energie. Jeho hlavným cieľom bolo sledovať ako sa správajú vo vesmíre reaktory jadrového štiepenia. Bohužiaľ, jadrový reaktor pracoval len 43 dní a potom regulátor napätia napájacieho zdroja zlyhal. Satelit sa začal rozpadávať koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia, v dôsledku čoho vzniklo približne 50 úlomkov. Je viac než pravdepodobné, že do priestoru unikol aj rádioaktívny materiál. Jadrový reaktor v súčasnosti obieha Zem v nadmorskej výške asi 1297 km. Na obežnej dráhe zostane nasledujúcich štyritisíc rokov, kým nedôjde k ďalšiemu uvoľneniu alebo k zrážke s iným objektom.

FOTO: Hurikány z vesmíru: Ich silu si ťažko predstaviť

Sovieti v ničom nezaostávali
V roku 1987 sprevádzkovali sovietsky satelit Kosmos 1818, ktorý poháňal jadrový reaktor. Bohužiaľ, reaktor fungoval iba päť mesiacov. Keďže ešte v roku 1978 podobný satelit preletel cez atmosféru a narazil do zeme, pričom vypustil rádioaktívny materiál na územie Kanady, Kosmos 1818 preventívne umiestnili vysoko na obežnú dráhu, aby podobnej katastrofe zabránili. Vysoká obežná dráha však znamená vyššie riziko. Každá kolízia môže urýchliť zostup kontaminovaných úlomkov na Zem.

Môžu spôsobiť katastrofu: Vo vesmíre lietajú aj jadrové reaktory
Trosky zo satelitov
Okolo Zeme krúži množstvo nebezpečných trosiek z jednotlivých družíc. Niekoľko zrážok už pritom vedci zaznamenali. Napríklad v roku 2009 sa zrazili satelity Iridium 33 a Kosmos 2251 pri rýchlosti 42-tisíc kilometrov za hodinu na nízkej obežnej dráhe Zeme (asi 800 kilometrov nad povrchom planéty). Oba satelity kolízia zničila. Hoci v atmosfére zhorela asi polovica trosiek, došlo aj k niekoľkým ďalším stretom. Vedci odhadujú, že nehoda zdvojnásobila počet nebezpečných objektov na obežnej dráhe.

5 spôsobov, ktorými nás ohrozuje Slnko

ISS len kúsok od tragédie
Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) je jeden z najnebezpečnejších objektov na obežnej dráhe kvôli svojej veľkosti, pretože pravdepodobnosť zrážky s iným vesmírnym objektom je priveľká. Rizikom je predovšetkým vyvolanie takzvaného Kesslerovho syndrómu, čo znamená, že objekt zasiahnutý ISS by mohol spôsobiť kaskádový efekt iných nehôd. V určitom okamihu by vo vesmíre bolo príliš veľa trosiek na to, aby sme mohli pokračovať v určitých vesmírnych aktivitách, pravdepodobne po celé generácie. Stanica je nebezpečná aj pre samotných astronautov na palube. Vyskytli sa na nej viaceré problémy s generátormi kyslíka, systémami na odstraňovanie oxidu uhličitého, environmentálnymi kontrolami, centrálnym počítačom, elektrickými a energetickými systémami, roztrhávanými solárnymi panelmi a únikmi amoniaku. Keby sa čo i len jeden z týchto problémov zmenil na katastrofu, z ISS by sa rýchlo stalo vážne nebezpečenstvo, pretože by nekontrolovateľne padal na Zem a vrážal pritom do iných satelitov a trosiek.

Zbrane na palube ISS? Sú tam z jediného dôvodu

Hubblov vesmírny teleskop
Hubblov vesmírny teleskop nie je taký veľký ako ISS, stále však patrí k jedným z najväčších objektov na obežnej dráhe, ktorý má vysoký kolízny potenciál. Keby teleskop zasiahol iný satelit alebo úlomok, množstvo ďalších trosiek by výrazne zvýšilo problém s vesmírnym odpadom. V súčasnosti teleskop nie je v riadenej obežnej dráhe a smeruje k Zemi. Keďže pozostáva z odolných materiálov, pravdepodobne pri klesaní nezhorí v zemskej atmosfére. Po jej prekonaní nekontrolovane padne na zemský povrch, k čomu pravdepodobne dôjde niekedy v roku 2040.

Môže byť život v paralelných vesmíroch? Je to otázne, tvrdia vedci

Envisat - najväčšie riziko
Envisat je satelit, ktorý od roku 2002 monitoroval životné prostredie a geografiu Zeme. Dnes však predstavuje najväčšiu hrozbu Kesslerovho syndrómu na obežnej dráhe Zeme. Ak vezmeme do úvahy jeho hmotnosť, ktorá je približne 8 200 kíl, každá nehoda medzi ním a inými družicami alebo kúskami vesmírneho odpadu by znamenala katastrofu. Vrak satelitu Envisat by bol taký obrovský, že potenciálna reťazová reakcia kolízií by bola najväčšia v dejinách. Problém je, že podľa pôvodných očakávaní bude satelit pokračovať na obežnej dráhe približne 150 rokov než klesne na Zem, čo značne zvyšuje pravdepodobnosť nehody. Z tohto dôvodu vesmírne agentúry uvažujú o skonštruovaní kozmickej lode, ktorá dokáže odstrániť Envisat z obežnej dráhy.

Autor: Radomír
Foto: Public Domain

DISKUSIA
27.2. 2019 10:00
Diskusia