MENU
Menu

Techmag Môže byť život v paralelných vesmíroch? Je to otázne, tvrdia vedci

Hľadanie mimozemských foriem života v našom vesmíre zamestnáva vedcov už desaťročia. Prečo však ostať len pri tom? Čo tak život v paralelných vesmíroch, o ktorých tak radi rozprávajú teoretickí fyzici? Nedávno vydaný článok v mesačníku britskej Kráľovskej astronomickej spoločnosti naznačuje, že niečo také skutočne môže existovať.

Môže byť život v paralelných vesmíroch? Je to otázne, tvrdia vedci
Myšlienka, že existujú aj iné vesmíry, vychádza z predpokladu, že Veľký tresk nebol unikátnym, ale skôr bežným javom. A akým bežným? Andrej Linde a Vitalij Vančurin, fyzici zo Stanfordovej univerzity, sa domnievajú, že počet paralelných vesmírov - teda iných než ten, v ktorom žijeme - by sa dal zapísať číslicou 1, za ktorou nasleduje desať triliónov núl. Také číslo nielenže nemá názov, ale ani sa s ním v bežnom živote nestretnete. Na jeho zapísanie by ste potrebovali desať miliárd zošitov formátu A5.

FOTO: Odkaz pre mimozemšťanov: Zábery, ktoré sa dostali za hranice slnečnej sústavy

Nie v každom paralelnom vesmíre však musí existovať život. Ako tvrdia mnohí vedci, „náš" vesmír sa zdá byť pomerne výnimočný. Jeho fyzikálne vlastnosti sú až pozoruhodne vhodné pre existenciu života. Ak by totiž sily, ktoré držia pohromade atómy, boli len o trochu iné, nemohli by prebiehať reakcie, ktoré „poháňajú" hviezdy. Náš vesmír by sa skladal len z vodíka.

Čo sa stane s ľudstvom, keď Slnko vyhasne? Odpoveď je jasná

V opačnom prípade by zasa hviezdy „zhoreli" tak rýchlo, že by neostal čas ani len na vývoj mikróbov, nieto ešte dinosaurov či ľudí.

Za zmienku stojí aj gravitačná sila. Ak by bola menšia, vesmír by sa po Veľkom tresku rozpínal príliš rýchlo a hviezdy a galaxie by sa nestihli sformovať. A naopak: ak by bola väčšia, rozpínanie by sa rýchlo zastavilo, nastal by opačný pohyb a vesmír by skolaboval v niečom, čo vedci nazývajú Veľký kolaps.

To je len pár príkladov náhod, ktoré urobili náš vesmír obývateľným.

Výskum v časopise Kráľovskej astronomickej spoločnosti, ktorý vykonali britskí, austrálski a holandskí vedci, sa týka sily temnej energie. Tú odborníci objavili len pred dvomi desaťročiami a spôsobuje, že vesmír sa s plynúcim časom rozpína rýchlejšie. Niektorí fyzici sa dokonca domnievajú, že náš vesmír má temnej energie pomerne málo a v mnohých paralelných vesmíroch je jej podstatne viac. To spôsobuje ich rýchlejšie rozpínanie a tým pádom aj nemožnosť formovanie hviezd a galaxií.

Najstudenšie miesto, aké existuje, teplota tu klesá na neskutočných...

To však nie je pravda. Počítačové modely totiž ukazujú, že temná energia na formovanie vesmírnych objektov nemá vplyv. Jej hodnota môže byť nulová i stonásobne väčšia, než je tomu v našom vesmíre, a hviezdy či planéty by sa mali aj tak formovať.

Iné je to v prípade nukleárnych a gravitačných síl. Tie majú na prítomnosť života v iných vesmíroch podstatný vplyv. Jednoducho povedané: nevieme, či je vesmírov vhodných pre život málo, alebo veľa.

Koniec koncov nevieme ani to, či paralelné vesmíry vôbec existujú. Vedcom sa však páčia. Boli by totiž dôkazom toho, že žijeme vo vesmíre, ktorý má šťastie.

DISKUSIA
7.6. 2018 19:00
Diskusia