Bohužiaľ, v skutočnosti je niečo podobné nemysliteľné. Prečo? Takéto stavby sú technicky a finančne mimoriadne náročné, preto ich nachádzame najmä na diaľniciach či vo veľkých mestských aglomeráciách. Pohľad na niektoré z nich doslova vyráža dych.

Patent na križovatku
Ak máte pocit, že mimoúrovňové križovatky sa podobajú ako vajce vajcu, ste na veľkom omyle. Pri pohľade zhora rýchlo odhalíme, že existujú rôzne usporiadania či tvary, pričom väčšina z nich vyzerá celkom esteticky a vytvára vcelku zaujímavé geometrické obrazce.

Prvá mimoúrovňová križovatka bola dokonca predmetom patentu. Išlo  o takzvanú štvorlístkovú či ďatelinkovú križovatku a americký inžinier Arthur Hale si ju dal patentovať pred necelým storočím – vo februári 1916. Samozrejme, ešte nejaký rok trvalo, kým sa projekt stal skutočnosťou a prvé križovatky podľa Halovho patentu vyrástli koncom dvadsiatych rokov minulého storočia.

Prvú štvorlístkovú križovatku v Európe otvorili v októbri 1935 v centre Štokholmu. O rok neskôr začala prúdiť doprava aj po prvej diaľničnej mimoúrovňovej križovatke na kontinente – išlo o Schkeuditzer Kreuz pri Lipsku.

Výhody ďatelinky
Spomínaná štvorlístková križovatka je vhodná najmä na kríženie dvoch navzájom kolmých diaľnic. Štyri rampy, prepájajúce jednotlivé smery, zhora pripomínajú ďatelinový štvorlístok. Za veľkú výhodu takejto križovatky sa považuje to, že z jedného smeru možno pokračovať do akéhokoľvek iného smeru. Môžete sa dokonca vrátiť aj späť, čo okrem iného dokážu oceniť vodiči, ktorí tak trochu zablúdili. Ďalším plusom je to, že štvorlístkové križovatky si vyžadujú výstavbu len jedného mosta. Nevýhodou je nižšia priepustnosť. Vozidlá na rampách s relatívne malým polomerom menia smer o 270 stupňov a musia ísť malou rýchlosťou.

Hviezdicovité zázraky
Ďalším veľmi rozšíreným typom mimoúrovňových križovatiek sú križovatky, v angličtine označované stack interchange. Anglické slovo stack znamená kopa, stoh či halda – pri pohľade zboku vyzerajú tieto križovatky ako „stoh“ ciest nad sebou. U nás sa označujú adjektívom hviezdicovité, hoci nie vždy ich tvar pripomína hviezdicu. Takéto križovatky majú obvykle štyri úrovne – dve pre krížiace sa diaľnice, dve pre dlhé oblúkovité rampy, po ktorých vozidlá odbočujú doľava. Križovatky tohto typu majú najväčšiu kapacitu zo všetkých križovatiek so štyrmi smermi dopravy. Vyžadujú si však výstavbu mnohých mostov, a pretože majú veľkú celkovú výšku, sú často tŕňom v oku blízko bývajúcim obyvateľom.

Päťúrovňová
Ak je do križovatky zakomponovaný aj diaľničný privádzač, môžu mať križovatky typu „stack“ až päť úrovní. Najznámejším príkladom takejto päťúrovňovej križovatky je križovatka High Five Interchange v Dallase. Dokončili ju v decembri 2005, má 37 mostných objektov a je vysoká 37 metrov. Ďalšou známou päťúrovňovou križovatkou je križovatka Big I v meste Albuquerque v americkom štáte Nové Mexiko. Komplikované hviezdicovité križovatky si vyslúžili prezývku špagetové križovatky.

Trúbka a mlyn
Alternatívou hviezdicovitých križovatiek sú takzvané turbínové križovatky, ktoré majú pomerne dlhé rampy, takže zaberajú veľa miesta, ale umožňujú rýchly prejazd. Podobné sú križovatky typu „veterný mlyn“, ktoré však majú rampy s ostrejšími zákrutami, čo zmenšuje ich priestorovú náročnosť, ale aj rýchlosť prejazdu.  Na miestach, kde jedna diaľnica ústi do druhej, sa budujú trúbkovité križovatky – zhora pripomínajú trúbku. Zvláštnosťou sú križovatky s kruhovým objazdom, ktoré sa vyskytujú len v Spojenom kráľovstve a Holandsku. Pri týchto križovatkách vedú rampy z jednotlivých diaľničných smerov do bežného kruhového objazdu. Zaberajú dosť miesta, ich nevýhodou je pomalý prejazd, výhodou možnosť odbočiť do ľubovoľného smeru vrátane možnosti vrátiť sa. Väčšina križovatiek budovaných v súčasnosti má riešenie, ktoré je zvyčajne kombináciou základných typov a najlepšie zodpovedá priestorovým i terénnym podmienkam.