Hoci sa vesmír môže javiť ako pokojný, tichý, harmonický, plný krásnych a farebných teleskopických úkazov, v skutočnosti sa v ňom dejú a pripravujú udalosti zaváňajúce búrlivými zrážkami, haváriami a katastrofami.

Máme sa báť? Tieto katastrofy postihnú Slnečnú sústavu

„Havária" Marsu s Fobosom
Najnovší výskum zistil, že Mars by sa jedného dňa mohol zraziť s jedným zo svojich obiehajúcich mesiacov. Ide o Fobos, ktorý je len 22 kilometrov široký a s každým ďalším storočím sa približuje k Marsu o dva metre. Jeho zrážka s Marsom sa očakáva o približne 40 miliónov rokov, na základe čoho sa mesiac rozpadne.

Počas niekoľkých nasledujúcich miliónov rokov budú jeho časti „pršať" na rovníkovú oblasť Marsu. To by mohlo predstavovať problémy pre osídlenie červenej planéty, samozrejme za predpokladu, že ľudská rasa bude ešte stále nažive. Phobos je jedinečný mesiac v našej slnečnej sústave, pretože patrí do skupiny mesiacov, ktoré sú sebadeštrukčné, pretože migrujú príliš blízko k domovskej planéte.

Máme sa báť? Tieto katastrofy postihnú Slnečnú sústavu
Rozpad Mesiaca
V ďalekej budúcnosti sa vraj Mesiac stane prstencom okolo Zeme. Našťastie pre milovníkov Luny a vlkolakov na celom svete, nestane sa to ešte ďalších päť miliárd rokov. Na rozdiel od situácie s Phobosom, vinník zodpovedný za zničenie nášho Mesiaca nie je planéta, okolo ktorej obieha, ale Slnko. Aj keď v súčasnosti je Slnko stabilné, jedného dňa vstúpi do svojej červenej obrej fázy, čo je solárna udalosť, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí roztrhnutie Mesiaca. Mesiac sa v súčasnosti vzďaľuje od Zeme o štyri centimetre ročne. Ale keď Slnko narastie do obrej veľkosti, jeho atmosféra bude tlačiť Mesiac blízko k Zemi, takže slapové sily Mesiac roztrhnú.

Zrážka Mliečnej dráhy s Andromedou
Astronómovia už dnes s istotou dokážu predpovedať, že o štyri miliardy rokov dôjde ku gigantickej zrážke našej Mliečnej dráhy so susednou galaxiou Andromedou. To bude mať pre obe galaxie fatálne následky. Problém je v tom, že Andromeda sa k nám neúprosne blíži rýchlosťou 402 000 kilometrov za hodinu. Keď sa obe špirálové galaxie zrazia, budú sa rodiť nové galaxie. Kolízia bude veľkolepá kozmická udalosť, ktorá bude trvať miliardu rokov. Zaujímavé napríklad je, že hoci sa galaxie zrazia a vniknú jedna do druhej, hviezdy vo vnútri každej z nich sú od seba tak ďaleko, že sa počas tejto kolízie navzájom zrážať nebudú. Budú ale vyhodené na iné dráhy okolo nového galaktického jadra.

Smrtiaca hmla
Výskumníci zistili, že naša slnečná sústava by mohla byť zasiahnutá smrtiacou hmlou, ktorá by zabila všetko živé. Spomínaný hmlový mrak z prachu a plynu môže narušiť prítomnosť kyslíka v našej atmosfére. Kozmické lúče by tak ohrozovali všetky živé veci smrtiacou radiáciou. Táto katastrofa je dokonca jednou z časovo najskorších katastrof, ktoré nás môžu zasiahnuť. V kozmických podmienkach je to „o päť minút dvanásť", ale v ľudskej reči je to nebezpečenstvo číhajúce na nás až o tisícky rokov.

Carringtonova udalosť

Amatérsky astronóm Richard Carrington v roku 1859 pozoroval najhoršiu slnečnú búrku v histórii, ktorá je nazvaná Carringtonova udalosť. Došlo pri nej k masívnemu výronu koronálnej hmoty (CME) smerom k Zemi. Našťastie, jedinú škodu, ktorú búrka spôsobila bolo poškodenie telegrafných systémov. Jej zopakovanie by však v modernej spoločnosti spôsobilo bezprecedentnú katastrofu.

Pravdepodobne by sa „usmažila" celá rozvodná elektrická sieť a zasiahlo by to milióny domovov a podnikov. Oprava alebo výmena poškodených elektrických systémov a transformátorov by mohla trvať celé mesiace. Finančné oživenie by trvalo roky. Problémom by sa stalo skladovanie potravín a liekov, všetky elektrické služby, vrátane komunikácie by mohli byť ohrozené alebo dokonca úplne vypnuté.

A raz už takmer k takejto havárii došlo. V roku 2012 sme sa len o vlások vyhli katastrofe, keď CME so silou Carringtonovej udalosti minula našu planétu. Moderná spoločnosť je zvlášť zraniteľná, pretože na elektrine sme silne závislí. CME sa nedá predpovedať ani zabrániť, kým nie je asi jednu hodinu pred dopadom. Vedci narátali v rokoch 1996 až 2010 15-tisíc slnečných búrok. Sú presvedčení, že je len otázkou času, než sa zopakuje búrka podobná Carringtonovej udalosti.

Oortov mrak
Oortov mrak je predpokladaná sférická oblasť ľadových objektov, ktoré sa pravdepodobne nachádzajú na okraji slnečnej sústavy. Tvoria akúsi „bublinu" okolo nášho Slnka, okolo ktorého sa zahrievajú a vyparujú. Za hlavné zložky telies Oortovho mraku sa považujú ľad, amoniak a metán. Riziko vzniká vtedy, ak gravitačná sila nejakej hviezdy začne ovplyvňovať objekty Oortovho mraku. Uvoľnené objekty by mohli padať do vnútra slnečnej sústavy a prípadne spôsobiť zmätok medzi planétami. Vedci teraz identifikovali niekoľko takých „hviezd smrti" v blízkosti mraku. Šanca, že nastane kolízia medzi objektom Oortovho mraku a Zemou je malá, ale nie nemožná.

Máme sa báť? Tieto katastrofy postihnú Slnečnú sústavu
Zrážka planét
Planetárne orbitálne dráhy nie sú stabilné a postupom času sa menia. Keď vedci robili počítačové simulácie budúcich planetárnych orbitov, zistili niečo prekvapivé a možno aj trochu znepokojujúce. Existuje možnosť, že o pár miliárd rokov sa planéty v našej slnečnej sústavy navzájom zrazia. Dráha, v ktorej obieha Merkúr okolo Slnka by sa mohla rozšíriť natoľko, že sa bude križovať s dráhou Venuše.

Takéto stretnutie by mohlo odraziť Merkúr na Slnko, von zo slnečnej sústavy alebo na kolízny kurz so Zemou. Avšak, keď výskumníci urobili 2 500 simulácií rôznych planetárnych orbitov, len 25 z nich ukázalo takúto nebezpečnú destabilizáciu obežnej dráhy Merkúra. Aj v prípade, že by sa Merkúr zrazil s Venušou a Slnkom, ostatné planéty tým nebudú ovplyvnené. V menej pravdepodobnom prípade by sa Merkúr mohol destabilizovať príliš blízko pôsobiacich gravitačných síl Jupitera.

A to by tiež mohlo destabilizovať Mars. Červená planéta by sa stala neriadenou strelou, ktorej by sa Zem nedokázala vyhnúť. Prílišným priblížením sa k Zemi by Mars spôsobil zrážku Zeme s Venušou, keďže by Zem narušila obežnú dráhu Venuše.

Wolfova-Rayetova hviezda
Súhvezdie Strelec obsahuje potenciálnu hrozbu. Ohnivá špirála nazvaná WR 104 má vo svojom strede dve hviezdy, ktoré sú sebadeštrukčné ako supernovy. V skutočnosti je jedna z nich už v poslednej fáze pred masívnou explóziou. Takáto hviezda sa nazýva Wolfova-Rayetova a je považovaná za tikajúcu časovanú bombu. Táto konkrétna hviezda môže byť supernovou najbližších niekoľko stoviek tisíc rokov. Vzhľadom k svojej polohe by mohla strieľať gama žiarenia smerom k Zemi. Gama lúče - v súčasnosti považované za najsilnejšie explózie vo vesmíre - dokážu vyprodukovať viac energie za jednu minútu, než Slnko počas desiatich miliárd rokov.

Vzhľadom na to, že lúče sa pohybujú rýchlosťou svetla, ani by sme nevideli, že sa blížia. Špirálový systém WR 104 môže byť asi osem tisíc svetelných rokov ďaleko, čo už môže spôsobiť zmätok na Zemi. Ak by nás toto gama žiarenie zasiahlo, spôsobilo by vyhynutie vo veľkom meradle. Mohli by sme zažiť poľnohospodárske katastrofy, kyslý dážď a nedostatok potravy pre tých, ktorí by prežili. Ochladenie klímy a zrednutie ozónovej vrstvy by umožnilo preniknúť škodlivým ultrafialovým lúčom preniknúť do atmosféry.

Autor: Radomír