Maják San Juan de Salvamento získal svoju prezývku podľa verneovky, ktorej dej sa točí okolo prežitia v extrémnej situácii práve v tejto budove. Ide o najstarší a zároveň najjužnejšie položený argentínsky maják.

Postavili ho v roku 1884 na takzvanom Ostrove štátov južne od Hornovho mysu. Išlo o doplnok záchrannej stanice, ktorá mala zjednodušiť plavbu okolo Hornovho mysu. V tom čase tu totiž ešte stále stroskotávalo pomerne veľa plavidiel a maják ich mal bezpečne navigovať rozbúrenými vodami.

Pôvodný maják mal pôdorys 16-uholníka a bukové steny s výškou päť metrov. Svetlo vychádzalo z ôsmich petrolejových lámp a zosilňovali ho Fresnelove šošovky. Napriek tomu ho však väčšina lodných kapitánov nevidela, alebo ho zazrela príliš neskoro. Dôvodom bola poloha samotného majáka, ktorý stál vo výške 60 metrov a často ho halila hustá hmla. Lode tak stroskotávali na Ostrove štátov aj naďalej.

Preto argentínska vláda v roku 1901 o vybudovaní nového majáka, ktorý stojí o čosi severnejšie. Jules Verne sa však inšpiroval starým majákom a napísal o ňom knihu, ktorej vydania sa ale nedožil. Vyšla až štyri roky po autorovej smrti.

Maják San Juan de Salvamento bol desaťročia v zabudnutí. Až v roku 1994 sa o jeho rekonštrukciu pričinil francúzsky navigátor André Bronner, ktorého fascinoval Verneov román. Bronner musel maják najprv vypátrať a následne v ňom strávil tri mesiace života. Za podpory neziskovej organizácie, ktorú založil, ale aj príspevkov argentínskej vlády či Verneovho rodného mesta Nantes sa mu podarilo maják opraviť. 26. februára 1998 v ňom opäť zahorelo svetlo. Replika majáka dnes stojí aj neďaleko francúzskeho mesta La Rochelle, kde Bronner žije.