Stroje sú v tesnej formácii, každý pilot sa díva na letca po svojej ľavej ruke a snaží sa, aby sa jeho výhľad na druhé lietadlo príliš nemenil. Dnes by bola takáto formácia záležitosťou kaskadérskych profesionálov, no počas druhej svetovej vojny boli lietadlá podstatne jednoduchšie než dnes a lietať takto blízko seba dokázali aj „bežní“ piloti. Tesnú formáciu udržiavali muži za zlého počasia, keď bola viditeľnosť mizivá a oni sa museli riadiť podľa vedúceho lietadla letky.
Lietajúci tigri boli americkou letkou, ktorá začiatkom roku 1942 bojovala na strane Číny. Viedol ju tak trochu kontroverzný plukovník Claire Chennault a oficiálne niesla názov Americká dobrovoľnícka skupina. Vo vzdušných súbojoch s Japoncami dosahovali tigri pomerne dobré výsledky, tvorili však príliš malú silu, aby mohla zvrátiť veľké bitky. Letka nikdy nemala viac než 100 lietadiel Curtis Warhawk P-40.
Plukovník Claire Chennault sa v Číne zdržiaval už od 30-tych rokov a hoci sám seba nazýval plukovníkom, v skutočnosti dosiahol len hodnosť majora. Kontroverzie vyvolával najmä svojou obhajobou využívania stíhacích lietadiel, zatiaľ čo drvivá väčšina leteckých veliteľov zastávala koncepciu útočenia ťažkými bombardérmi. Aj preto si s nadriadenými príliš nerozumel.
V Čine ale vyvinul taktiku, ktorú potom americkí stíhací piloti využívali počas celého konfliktu. Japonské stroje totiž boli oveľa agilnejšie než americké Warhawky, tie však mali iné prednosti. Pri strmhlavom lete boli rýchlejšie, mali podstatne silnejšiu výzbroj a dokázali sa vracať na základne s poškodeniami, ktoré by ich japonské náprotivky zničili.
Curtiss P-40 Warhawk bol jednomotorovým jednomiestnym stíhacím lietadlom a počas druhej svetovej vojny ho využívala väčšina spojeneckých vojsk. Išlo o tretie najvyrábanejšie americké lietadlo, dovedna vzniklo takmer 14-tisíc kusov. Chýbalo mu však dvojstupňové preplňovanie, takže vo veľkých výškach nemal v boji s nemeckými stíhačkami, ako bola napríklad Messerschmitt Bf 109, žiadnu šancu na úspech. Aj preto sa Warhawky nad severozápadnou Európou objavovali len zriedka.
Chennaultova taktika bola pomerne jednoduchá: nadviazať kontakt s nižšie postaveným nepriateľom, pokúsiť sa ho zničiť pri strmhlavom lete, vyhnúť sa manévrovým vzdušným súbojom a v prípade núdze uniknúť strmhlavým letom. Taktika veliteľa Lietajúcich tigrov sa pre amerických stíhacích pilotov stala dogmou, ktorá pretrvala až do konca konfliktu.
