Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Ak predsunuté jednotky dobyjú dôležitý bod za opevnenou nepriateľskou líniou, je nevyhnutné ich zásobovať, aby dané miesto udržali do príchodu posíl. A to nemusí byť vždy jednoduché. Ako k takýmto jednotkám dostať tanky sa snažili pred druhou svetovou vojnou zistiť Američania aj Sovieti.

Zhodiť tank z lietadla na padáku nebol problém. Ten spočíval v tom, že posádka musela skákať oddelene od vozidla. Istý čas potom trvalo, kým sa tank stal bojaschopným, nehovoriac o tom, že sa ho medzitým mohol zmocniť nepriateľ. A tak prišli inžinieri s dômyselnejším riešením. Z tanku spravili klzák, s ktorým mohla rovno letieť aj posádka a manévrovať. Po pristátí krídla rýchlo zhodila a vozidlo bolo pripravené na boj.

Prvý okrídlený tank vyvinul začiatkom 30. rokov Američan John Walter Christie. Išlo o dvojplošník s vlastným pohonom a váhou vyše päť ton, ktorý bol schopný sám vzlietnuť a následne aj pristáť, rýchlo zhodiť krídla a bojovať.

„Lietajúci tank je stroj, ktorý ukončí vojny,“ povedal o ňom Christie s naivitou dieťaťa. „Vedomie o jeho existencii bude väčšou zárukou mieru než všetky zmluvy, ktoré vie človek vymyslieť. Rota lietajúcich tankov vypustených na nepriateľa by rýchlo ukončila akúkoľvek vojnu.“ Ako už vieme, Christieho predpoveď sa nenaplnila a jeho koncept bol neúspešný.

Podobné koncepty vznikali aj v ZSSR. Najprv sa z lietadiel vyhadzovali autobusy s vojakmi a obojživelné vozidlá. Autobusy sa ale pri dopade rozpadali a posádky len zázrakom prežili, a tak Sovieti túto myšlienku zavrhli. Neskôr skúsili pripevniť ľahké tanky T-37 a T-27 na trupy ťažkých bombardérov a počas okupácie Besarábie v roku 1940 ich takto nasadili v boji. Lietadlá zhadzovali tanky z výšky len niekoľkých metrov a nakoľko išlo o náročný manéver, pri ktorom existovalo veľké riziko zostrelenia bombardéra, ani táto idea sa neuchytila.

Sovieti si povedali, že lepšie bude spraviť z tanku klzák a ťahať ho za lietadlom. Takýto stroj mal navrhnúť legendárny konštruktér Oleg Antonov. Ten vzal ľahký tank T-60, pridal k nemu pár odpojiteľných krídiel z dreva a látky a dvojitý chvost. Prototyp označil ako A-40 KT (Krylja Tanka, „okrídlený tank“).

Pred testovacím letom tank odľahčili čo možno najviac. Zbavili ho kanóna, munície a dokonca aj svetiel a v nádrži ponechali minimum paliva. Napriek tomu bol taký ťažký, až hrozilo, že bombardér TB-3 stiahne k zemi. Pilot musel klzák odpojiť, aby zabránil pádu, ale A-40 KT akoby zázrakom úspešne pristál. Jeho pilot/šofér odhodil krídla a vrátil sa na základňu. Po tomto incidente Sovieti myšlienku lietajúceho tanku na istý čas zavrhli. Vrátila sa k nej v prípade bojového vozidla BMD-3 v 80. rokoch. Stroj váži menej než 13 ton a zhadzuje sa takpovediac štandardne: padákom. Rovnaký systém využívajú Američania v prípade ich vozidiel Humvee.