MENU
Menu

Techmag Leteli cez celý Pacifik: Japonské balónové bomby zabíjali Američanov

Písal sa 5.máj 1945, keď reverend Archie Mitchell zobral svoju tehotnú manželku a skupinku piatich detí na výlet neďaleko mestečka Bly v Oregone. Chystali sa na piknik. Keď Mitchell vykladal veci z auta, jedno z detí zavolalo: „Pozrite, čo sme našli, vyzerá to ako balón!"

Leteli cez celý Pacifik: Japonské balónové bomby zabíjali Američanov
Reverendova žena a zvyšok detí sa bežali pozrieť. Potom sa ozval výbuch, ktorý ženu i päť detí vo veku od 11 do 14 rokov, doslova rozmetal po lese. Boli jedinými ľuďmi, ktorých zabil útok nepriateľa na území USA v Severnej Amerike počas druhej svetovej vojny.

FOTO: Zábery z okupácie Francúzska: Takto ženy kolaborovali s Nemcami

To, čo deti našli, bola japonská balónová bomba. Preletela osemtisíc kilometrov cez Tichý oceán a pristála v Oregone, kde v pokoji ležala, kým ju nešťastné deti nespustili. Vyšetrovanie ukázalo, že do bomby niekto kopol a tak ju aktivoval.

Z vojenského hľadiska boli balónové bomby brilantným nápadom, ktorý mal vyvážiť straty japonského letectva. Japonci nemali diaľkové bombardéry typu B-29, ktorými by mohli napadnúť americké mestá, a nemali ani dosť lietadlových lodí, ktorými by mohli lietadlá kratšieho a stredného doletu prepraviť cez oceán.

Zohavovanie tiel: Keď si Američania brali hlavy Japoncov ako trofeje

V 20-tych rokoch 20. storočia objavil japonský meteorológ Wasaburo Oiši vzdušný prúd vysoko v atmosfére, ktorý vial cez Pacifik. Vykonal niekoľko experimentov s pilotovanými balónmi a spoľahlivo sa mu podarilo preukázať existenciu prúdov. Štúdiu však publikoval v esperante, umelom jazyku, ktorý ovláda len málokto, a tak jej odborná verejnosť nevenovala pozornosť.

Keď sa však k štúdii dostala japonská armáda, uvedomila si ničivý potenciál prúdov, ktoré by mohli slúžiť na demoralizovanie nepriateľa na americkej pôde. Stačilo vymyslieť spôsob, ako dostať bomby do vzduchu.

Tiene Hirošimy: Desivé pamiatky na ľudí, ktorí v okamihu zhoreli

Počas piatich mesiacov do apríla 1945 vypustili Japonci vyše deväťtisíc balónových bômb. Každý balón mal šírku cez desať metrov a niesol stovky kilogramov výbušnín. Bol schopný vystúpiť do výšky takmer desať kilometrov, pričom tu zasiahol do hry kontrolný mechanizmus. Výšku udržiaval buď zhadzovaním vriec s pieskom, alebo vypúšťaním vodíka z útrob balóna.

Balón leteli cez Tichý oceán len tri dni. Potom časová spúšť odistila nálože, ktoré mali spadnúť na americkú pôdu. Balón sa potom sám zničil, aby zabránil nepriateľovi získať informácie o použitej technológii.

Z celkového počtu balónov sa k Severnej Amerike dostalo len asi 300, a to v rozpätí od Aljašky po Mexiko. Väčšina bômb spadla do neobývaných oblastí a spôsobila minimálne alebo žiadne škody. Vládu však znepokojovali lesné požiare, ktoré mohli vzniknúť, a tak do kritických oblastí vyslala približne tritisíc mužov, ktorých úlohou bolo hasiť plamene. Do boja s balónmi bolo dokonca nasadené aj letectvo, podarilo sa ich však zostreliť len 20.

Spočiatku nik neveril, že balóny letia priamo z Japonska. Preukázala to až analýza piesku z vriec, ktoré balóny zhadzovali. Geológovia na základe prítomnosti minerálov a mikroorganizmov určili, že pochádza z pláže blízko mesta Ičinomija. Letecký prieskum potom preukázal, že neďaleko pláže stoja dve továrne na výrobu vodíka, ktoré prakticky ihneď podľahli americkému bombardovaniu.

Medzitým japonská vláda informovala, že balóny sú mimoriadne účinné, zasahujú kľúčové ciele a zabíjajú tisíce civilistov. V skutočnosti však boli fiaskom a experimentom, ktorý stál životy šiestich ľudí.

FOTO: Unikátna kamufláž: Takto sa počas vojny skrývala celá továreň

Americkej vláde sa pred verejnosťou darilo tajiť prítomnosť japonských balónov nad americkou pôdou až do momentu, keď bomba zabila päť detí a ženu reverenda Mitchella. Úrady si totiž uvedomili, že povedomie o hrozbe môže v budúcnosti zabrániť podobný tragédiám, akou bola tá v Oregone.

Na mieste, kde bomba explodovala, je dnes miesto na pikniky a bronzová plaketa s menami ľudí, ktorí tu zahynuli.

DISKUSIA
15.6. 2018 17:00
Diskusia