Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Hoci sa vám to možno nezdá, životné prostredie na Zemi kladie živočíšnym druhom pri ich prežití náročné výzvy. Navyše sa neustále mení, teplota oceánov či množstvo kyslíka v atmosfére rozhodne nie sú konštantné. Ak chce druh prežiť, musí sa prispôsobovať. Ktorému sa to darí najdlhšie?

V roku 2010 označila Guinessova kniha rekordov za najdlhšie existujúci živočíšny druh štítovca letného (Triops cancriformis). Ide o vodného bezstavovca, ktorý existuje na našej planéte už od triasu. Vyvinul sa teda pred 252 až 201 miliónmi rokov.

Štítovec letný, ktorý žije aj na Slovensku, má telo uspôsobené tak, aby sa čo najľahšie zavŕtal do dna. Na tvare tela už evolúcia nemala čo meniť a ostalo rovnaké stovky miliónov rokov. Analýza DNA však ukázala, že vnútri tela neustále dochádza ku zmenám, ktoré však ľudské oko nedokáže pozorovať. Aj preto vedci tvrdia, že štítovec letný ako druh existuje „len“ 2,6 milióna rokov.

Natíska sa preto otázka, ktorý živočíšny druh je naozaj najstarší. Viaceré sú podobné štítovcovi letnému v tom, že sa zdanlivo nemenia. Najznámejšou je zrejme latiméria divná, o ktorej si vedci mysleli, že vyhynula pred 65 miliónmi rokov. Jej rodokmeň má až 400 miliónov rokov, no má to háčik.

Latimérie, ktoré dnes plávajú v oceánoch, nie sú totožné s fosíliami spred 65 miliónov rokov. Ich prastarý príbuzný druh naozaj vyhynul a latimérie divné, ktoré poznáme dnes, sa vyvinuli pred 20 až 30 miliónmi rokov. Podobne je to aj s ostatnými „žijúcimi fosíliami“, ktoré v súčasnosti poznáme.

Biológovia dosiaľ rozlúštili len zlomok evolučných dejín všetkých živočíšnych druhov, a tak zatiaľ odpoveď na otázku, ktorý je najstarší, jednoducho nepoznáme. Prípad štítovca letného nám však vraví, že aj zdanlivo najstabilnejšie druhy sa stále menia.