Vráskavec ozrutný je najväčším tvorom, aký kedy žil na našej planéte. Najväčšie jedince, v tomto prípade samice, môžu merať až 34 metrov a ich lebka má dĺžku 5,5 metra. To je menej než štvrtina dĺžky tela veľryby, napriek tomu ide o najväčšiu lebku v živočíšnej ríši.
Vedci predpokladajú, že obrovské lebky sa vráskavcov ozrutných, ale aj iných veľkých veľrýb, vyvinuli preto, aby mohli tieto tvory na jeden hlt nabrať čo najviac potravy. Kŕmia sa totiž tak, že rýchlo plávajú ku koristi, otvoria ústa a prúdi do nich všetko vrátane vody, ktorú potom vyfiltrujú a tuhá zložka ostane veľrybe v ústach. Mimochodom, čo sa najväčších úst týka, vyhráva veľryba grónska. Jej ústa merajú až 7,6 metra, pričom celé telo má maximálne 20 metrov.
Je však oveľa ťažšie určiť, ktorý tvor má najväčšiu hlavu v pomere k telu. Živočíšna ríša je neuveriteľne rozmanitá a zrejme existujú milióny druhov, ktoré sme dosiaľ neobjavili. Navyše existujú zvieratá, ako napríklad niektoré druhy chobotníc, u ktorých sa nedá určiť, čo je vlastne hlava.
Pátranie po najväčšej hlave zaviedlo vedcov do sveta hmyzu. Najprv upreli pozornosť na druhy, ktoré majú veľké hlavy plné čeľustných svalov: napríklad na termity či niektoré mravce. Ich hlavy môžu tvoriť až polovicu celého tela. Potom existujú muchy, ktoré majú mimoriadne široké hlavy a oči umiestnené na ich koncoch. Víťazom sú však zrejme samice jedného druhu z čeľade Belidae, konkrétne ide o druh Antliarhinus zamiae.
Antliarhinus zamiae má totiž dlhočizný „chobot“ či „zobák“. Bez neho meria len asi centimeter, no samotný „chobot“ meria až dva centimetre. Má na sebe oči, tykadlá i čeľuste a tak ho vedci považujú za hlavu. Hlavu, ktorá je dvakrát dlhšia než telo. A pokiaľ nenájdu hmyz s ešte dlhším chobotom, ostáva Antliarhinus zamiae tvorom s najväčšou hlavou v pomere k telu.
