V časoch, keď boli lietadlá a helikoptéry skôr záležitosťou predstavivosti než skutočnosti, boli šarkany jedným z mála spôsobov, ako sa mohli ľudia priblížiť k lietaniu. Spočiatku pritom išlo len o kratochvíľu, ktorá sa však neskôr uplatnila aj na bojiskách.
Podobne ako mnohé vynálezy, aj šarkany schopné uniesť človeka pochádzajú z Číny. Číňania ich využívali v civilnom i vojenskom prostredí a dokonca prostredníctvom šarkanov aj trestali. Sú známe zápisy zo 7. storočia, v ktorých stojí, že jeden z cisárov nechával ľudí popravovať prostredníctvom šarkanov, ktoré nešťastníkov zdvihli vysoko do vzduchu a následne ich zabil pád.
Ak sa presunieme do modernej doby, nájdeme aktívne využívanie veľkých šarkanov v britskej armáde. V roku 1890 začal kapitán B.F.S. Baden-Powell vyvíjať šesťuholníkové šarkany zapojené v rade za sebou, ktoré dokázali zdvihnúť človeka pomerne vysoko do vzduchu, vďaka čomu mohol poskytovať dôležité prieskumné informácie.
27. júna 1894 už mal k dispozícii šarkana, ktorý zdvihol muža 15 metrov vysoko. Koncom roka sa táto výška zdvojnásobila. Powellov vynález následne poslali na juh Afriky, kde sa mal uplatniť v Búrskej vojne, no kým šarkan dorazil, bolo po konflikte.
Ďalším priekopníkom bol Brit Samuel Franklin Cody, ktorý začiatkom 20. storočia najprv prekonal Lamanšský prieliv v člne ťahanom šarkanom a tak upútal pozornosť britského námorníctva. Vďaka jeho financiám mohol v rokoch 1904 až 1908 experimentovať a dostať človeka do výšky 488 metrov na 1219 metrov dlhom kábli. V roku 1906 sa jeho šarkany dostali do armádnej výzbroje. Používali sa prieskum vo veternom počasí, keď sa nedali využiť balóny.
V roku 1911 však balóny i šarkany vytlačili z bojísk lietadlá. Muži, ktorí ich obsluhovali, sa zreformovali do novej jednotky, predchodkyne Britského kráľovského letectva.
