Kesslerov syndróm môže ohroziť náš spôsob života. Čoho sa týka?

Kesslerov syndróm hovorí o tom, že čím viac objektov vyšleme do vesmíru, tým väčšia je pravdepodobnosť ich vzájomných zrážok. Pri nich vzniká ďalší vesmírny odpad a rastie tak riziko ďalších kolízií. Pripomína to domino efekt, pričom niektorí vedci varujú, že sa môžeme dostať do bodu, z ktorého už nebude návratu.

S touto myšlienkou prišiel americký astrofyzik Don Kessler v 70. rokoch. Odvtedy sa nízka obežná dráha Zeme zapĺňa čoraz väčším množstvom odpadu. Podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) zverejnenej v septembri 2024 obieha okolo našej planéty viac ako desaťtisíc aktívnych satelitov a ďalších tritisíc, ktoré sú už nefunkčné.

Ako naznačujú tieto čísla, veľká časť objektov zostáva na obežnej dráhe aj dlho po tom, čo sa ich funkčné obdobie skončilo, čím sa problém ešte viac prehlbuje. Navyše, v posledných rokoch došlo k výraznému nárastu počtu vypustených satelitov – najmä zo strany spoločnosti SpaceX, ktorá v rámci projektu Starlink vyslala na obežnú dráhu viac ako 6 800 satelitov. Len v roku 2022 bolo vypustených ďalších dvetisíc satelitov.

Kedysi bolo bežné, že sa vypúšťal jeden satelit mesačne. Dnes v priemere štartuje viac ako 12 satelitov týždenne.
K tomu všetkému treba prirátať milióny mikrometeoroidov, ktoré taktiež obiehajú Zem. Výsledkom je, že vesmírna „diaľnica“ okolo našej planéty je čoraz preplnenejšia.

Problém s počtom objektov sa ešte zhoršuje keď vezmeme do úvahy ich rýchlosť. Aj drobný kúsok náteru veľký iba jeden centimeter dokáže vo vesmíre spôsobiť značné škody. Podľa NASA môže takýto objekt pri svojej rýchlosti narobiť rovnaké škody ako 250-kilogramový objekt pohybujúci sa rýchlosťou 97 kilometrov za hodinu na Zemi.

Nie je ťažké si predstaviť, ako môže zrážka s vesmírnym odpadom spôsobiť katastrofu, či dokonca ohroziť život astronautov. Tento problém však ovplyvňuje aj každodenný život na Zemi – satelity sú totiž kľúčové pre navigáciu, komunikáciu a ďalšie technológie.

Mnoho vedcov navrhuje koncept cirkulárnej vesmírnej ekonomiky. Tá zahŕňa používanie technológií, ktoré sa dajú opakovane využívať a recyklovať, a hľadanie zodpovednejších spôsobov, ako sa zbaviť nefunkčných objektov. Jedným z inovatívnych prístupov sú napríklad drevené satelity, ktoré sa majú testovať na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).

ESA zároveň vyvíja vlastné programy na minimalizáciu odpadu pri budúcich misiách a na odstránenie niektorých už existujúcich trosiek. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa scenár filmu Gravitácia stal realitou.