Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Gréci spoznali špongie a&nbsp;ich využitie pri dodržiavaní osobnej hygieny už v&nbsp;staroveku. Dokonca ich využívali aj pre pohodlnejšie nosenie prilieb a&nbsp;filtrovanie vody od hrubých nečistôt. Zo zberu špongií, ktoré žijú v&nbsp;teplých vodách juhovýchodného Stredozemného mora, sa postupne vyvinul hotový priemysel, ktorého centrum sa nachádzalo na súostroví Dodekanisa.

Celé generácie mužov si zarábali na živobytie potápaním sa pre špongie. Tradičným spôsobom bol takzvaný „nahý zber“, teda ponáranie sa bez akýchkoľvek pomôcok. Potápač sa nadýchol a&nbsp;potom klesol ku dnu. Ako závažie používal ťažký balvan, vďaka ktorému zostupoval priam bleskovo. To, či sú na dne špongie, už predtým preverila posádka lode pomocou špeciálneho periskopu. Keď bol muž na dne, nožom odrezával špongie a&nbsp;vkladal ich do sieťovinového vreca. Pod vodou vydržal v&nbsp;hĺbke až 30 metrov od troch do piatich minút.

Až v&nbsp;polovici 19. storočia došlo v&nbsp;zbere špongií k&nbsp;revolúcii v&nbsp;podobe potápačského obleku. Ten bol vyrobený z&nbsp;gumy a&nbsp;muži mohli pod vodou dýchať vďaka hadici. Dokázali tak zberať špongie vo väčšej hĺbke a&nbsp;vydržať pod vodou oveľa dlhšie. Produktivita práce výrazne stúpla a&nbsp;ostrovania zbohatli.

Bol tu však problém v&nbsp;podobe dekompresnej choroby. Keď sa potápači vynárali z&nbsp;veľkej hĺbky prirýchlo, v&nbsp;tele sa im tvorili bublinky a&nbsp;tie spôsobovali prinajmenšom obrovskú bolesť. Šťastlivci vyviazli len s&nbsp;bolesťami, tí, ktorí mali smolu, ostávali ochrnutí. A&nbsp;tí najväčší smoliari umierali.

Miestni však o&nbsp;dekompresnej chorobe nič nevedeli a&nbsp;obete sa množili. V&nbsp;rokoch 1866 až 1895 zomrelo len na ostrove Kalymnos 800 mladých mužov a&nbsp;200 ochrnulo. V&nbsp;každej domácnosti na ostrove bol minimálne jeden mŕtvy či ochrnutý.

Na žiadosť miestnych žien úrady používanie potápačského obleku zakázali, lenže potom klesli aj výnosy zo zberu špongií. Netrvalo dlho a&nbsp;vynález sa opäť dostal do praxe. Až začiatkom 20. storočia sa začalo postupne proti dekompresnej chorobe bojovať. Lenže vtedy začalo dochádzať k&nbsp;masívnemu úbytku špongií. Ničili ich choroby aj nadmerný zber, čo viedlo k&nbsp;emigrácii mnohých potápačov. Tí sa rozutekali do sveta na miesta, kde sa predpokladal výskyt špongií.

Desiatky ich zakotvili v&nbsp;Tarpon Springs na Floride, kde vytvorili samostatné priemyselné odvetvie. Zber špongií tu generoval milióny dolárov ročne, ale v&nbsp;polovici 20. storočia čakal špongie na tomto mieste rovnaký osud ako tie v&nbsp;Grécku. Priemysel už sa nikdy viac nepozviechal a&nbsp;výroba umelých špongií mu zasadila smrtiacu ranu. V&nbsp;Grécku sa však v&nbsp;malej miere špongie stále zbierajú a&nbsp;predávajú.

Keď špongie neboli umelé: Ako sa zbierali v minulosti?

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Keď špongie neboli umelé: Ako sa zbierali v minulosti?

Noel

Súvisiace články

FOTO IT-čkári sa podelili o najhoršie faily, s ktorými sa stretli

Trest za ohováranie? V minulosti bol riadne drastický

Stíhačka, ktorá sa sama zostrelila: Ako sa to mohlo stať?

FOTO Optické klamy, ktoré sa vám dokonale pohrajú s mozgom

Appky do mobilu, vďaka ktorým budete zdravší a šťastnejší

Tajná výbava špiónov: Disponovali vecami, ktoré nemal ani Bond

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás