Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Zlé macochy sú v mnohých rozprávkach hlavnými zloduchmi, ktorých treba poraziť. Tieto zvrátené ženy strašia deti na stránkach kníh už celé stáročia, keď sa snažia pokoriť či rovno zabiť hlavné hrdinky. No kde sa vlastne vzali?

Jeden z možných koreňov postavy zlej macochy môže siahať do antického Ríma, konkrétne k žene menom Lívia Drusilla. Prvá rímska cisárovná a druhá manželka cisára Octavia Augusta mala totiž už pred uzavretím tohto manželstva syna Tiberia, pre ktorého samozrejme ako správna matka chcela len to najlepšie.

Octavius Augustus však vydal svoju dcéru, ktorá v manželstve porodila dvoch synov: Gaia Caesara a Lucia Caesara. Dvaja chlapci boli prvými následníkmi cisárskeho trónu, no obaja zomreli pomerne mladí (Gaius mal 23 rokov a Lucius 18). Trón sa tak zrazu uprázdnil pre Tiberia a niet divu, že začali kolovať klebety. Tie pretrvali roky a ešte zosilneli potom, ako bol zavraždený ďalší z Augustových vnukov. Tiberius sa tak k moci dostal za veľmi podozrivých okolností a mnohí verili, že v týchto okolnostiach má prsty Lívia Drusilla.

Kritizovať mocných politikov sa v antickom Ríme nevyplácalo a cisár bol v tomto smere priam nedotknuteľný. Aj preto sa často využívala kritika ženy, s ktorou bol dotyčný tesne spojený. Lívia Drusilla tak možno bola len obetným baránkom kritikov Tiberiovej vlády. Za upevnenie tejto ženy v úlohe zlej macochy najvyššou mierou prispel historik Tacitus.

Tacitus svoje diela písal desaťročia po Tiberiovej smrti a Líviu vykreslil ako manipulatívnu a mocibažnú ženu, ktorá sa nezastavila pred ničím len aby dostala syna na trón. Robert Graves v románe Ja, Claudius z roku 1934 túto úlohu len potvrdil.

Lívia Drussilla možno bola prvou zlou macochou v dejinách, ale neostala jedinou. V kultúrach celého sveta sa vyskytujú príbehy o súperení dvoch žien. V Afrike a Ázii to bola najčastejšie druhá manželka, ktorá terorizovala tú prvú, v niektorých častiach Európy zasa išlo o zlú sestru či svokru.

Keď bratia Grimmovci v 19. storočí zbierali a sumarizovali nemecké rozprávky, tak trochu ich pobúrilo, v koľkých z nich sa vyskytujú zlé matky. V mnohých prípadoch preto zmenili postavu matky za macochu, aby tak uchránili akúsi posvätnosť materstva.

Zlé macochy sa však už z moderných rozprávok takpovediac vytratili a prispôsobujú sa moderným trendom. Sme zvedaví, ako by v takejto modernej verzii vyzeral remake Snehulienky či Popolušky. Nepochybujeme o tom, že sa ho onedlho dočkáme.