Ak by sme nebrali do úvahy náročnosť cestovania pod hladinou mora, mali by ste najväčšiu šancu na pozorovanie aktívnej sopky práve tu. Väčšina vulkánov sa nachádza v podmorských pohoriach zvaných stredooceánske chrbty, kde sa na povrch derie až 80 percent celkového objemu magmy. Stredooceánske chrbty majú dovedna dĺžku asi 60-tisíc kilometrov, avšak väčšinou ležia tri až štyri kilometre pod hladinou mora.

Erupcie týchto sopiek však naše životy prakticky neovplyvňujú. Čo však vulkány na pevnine? Kde ich nájdeme najviac?

Nuž, je to v okolí Tichého oceánu. V dôsledku pohybov tektonických dosiek tu vznikol takzvaný Ohnivý kruh. Ide o 40-tisíc kilometrov dlhý pás v tvare podkovy, ktorý je seizmicky aktívny. Niet divu, že práve tu vzniká 90 percent všetkých zemetrasení a odohráva sa tu 75 percent erupcií sopiek.

Máme však šťastie, že vulkanická aktivita Zeme pomaly ustáva. Kedysi bola naša planéta v dôsledku erupcií podstatne horúcejšia a nehostinnejšia. Vedci predpokladajú, že pred približne 3,6 miliardami rokov dokonca celú Zem pokrýval oceán žhavej lávy. Planéta ale pomaly chladne a raz, v ďalekej budúcnosti, budú sopky minulosťou.

Na Mesiaci, ktorý je podstatne menší než naša planéta, k tomu už došlo. Tmavé, aj voľným okom viditeľné škvrny na povrchu Mesiace, ktoré nazývame moriami, sú v skutočnosti plochami stuhnutej lávy. Naša obežnica je ale už asi miliardu rokov vulkanicky mŕtva.

Na Zemi bude tento proces „umierania“ trvať oveľa dlhšie. Predpokladá sa, že posledná sopka vyhasne o 91 miliárd rokov. To znamená, že sopky tu budú nielen podstatne dlhšie než ľudstvo, ale prežijú aj Slnko. To vyhasne približne o päť miliárd rokov.

A kde by ste mohli s najvyššou pravdepodobnosťou vidieť výbuch sopky? Zájdite na taliansky ostrov Stromboli. Ten vybuchuje nepretržite už asi 1500 rokov, k malým erupciám dochádza každých pár minút.