Zoznámte sa s predmetmi, ktoré postupne radikálne zmenili svoj vzhľad.
Topánky
Vedci sa nevedia presne zhodnúť, kedy ľudia začali nosiť prvé topánky. Jeden výskum tvrdí, že ich začali nosiť pred viac ako 40-tisíc rokmi. Väčšina z nich však datuje vznik topánok do obdobia starovekého Egypta a Grécka. V tej dobe boli populárne najmä sandále najrôznejšieho druhu, podľa ktorých sa dalo určiť, do akej spoločenskej triedy ich nositeľ patrí. Dlho boli v móde špicaté topánky, typické najmä pre stredovekú Európu. V období renesancie sa zmenili i materiály. Topánky vyrábali z kože, zamatu, hodvábu alebo vlny, a to v rôznych farbách. Obľúbené podpätky pribudli až v polovici 16. storočia, no neboli len doménou žien. V tých časoch si obúvali aj páni také kúsky, za aké by sa ich dnešní mužskí potomkovia určite hanbili. Pánske podpätky dosiahli vrchol v 17. storočí počas vlády Ľudovíta XIV., ktorý bol nižšieho vzrastu.
Líčenie
Make-up hral v priebehu histórie dôležitú úlohu v rôznych kultúrach. Najstaršie záznamy prezrádzajú, že ho používali už v starovekom Egypte v roku 3100 pred Kristom. Muži i ženy používali rôzne roztoky na starostlivosť o pokožku a skladovali ich v hlinených nádobách. Obľúbené boli najmä hydratačné mastičky, ktoré chránili kožu pred nežiaducim vysušovaním a vznikom vrások. Pred horúcim slnkom sa Egypťania chránili najmä olejom. Najviac si maľovali oči, ktoré zvýrazňovali čiernou a zelenou farbou. Ešte staršia je história rúžu. Trvá už asi päťtisíc rokov, čo si ženy nanášajú na pery rôzne farby, aby ich skrášlili a zvýraznili. Nie vždy sa však táto úprava tolerovala. Najskôr si pery farbila len vyššia spoločnosť, aj to nie všetci. Krvavočervené pery totiž mnohí považovali za znak ľahších mravov. K celosvetovému rozšíreniu rúžov došlo až v roku 1883, kedy na výstave v Amsterdame predstavili rúž veľmi pripomínajúci ten súčasný.
Toalety
Toalety dnes patria k najnevyhnutnejšiemu vybaveniu domácnosti. Najlepšia toaleta je určite tá, ktorá poskytuje súkromie. Nie vždy to však platilo. Napríklad v Ríme od roku 315 verejné toalety pozostávali z drevených sedačiek, pod ktorými boli vyhĺbené otvory. Neexistovala žiadna bariéra oddeľujúca ľudí, pričom kapacita verejných záchodov bola neraz aj 150 miest. Rimania totiž návštevu toalety považovali za príležitosť na spoločenské interakcie a čas strávený na „tróne“ využili na rozhovory s priateľmi alebo dokonca úplne cudzími ľuďmi. Záchody boli dokonca súčasťou verejných kúpeľov, kde sa nerozlišovalo medzi ženami a mužmi. Spoločné WC pre viacero bytov majú dodnes v starých domoch v Moskve. Ráno otec zvesí z klinca záchodovú dosku, celá rodina postupne vykoná potrebu, vezmú si svoju dosku a nastúpi ďalšia família s vlastnou záchodovou doskou. Toalety, ktoré poznáme aj dnes sa začali vyrábať až v 20. storočí.
Okuliare
Okuliare prešli v priebehu histórie mnohými zmenami. Napriek skutočnosti, že poruchami videnia trpeli ľudia odnepamäti, relatívne donedávna nepoznali účinnú korekciu očných vád. Vynálezca prvých nositeľných okuliarov bohužiaľ nie je známy, ale vedci zistili, že rímsky učenec Seneca používal pri čítaní sklenenú guľatú misu naplnenú vodou, pomocou ktorej si zväčšoval text v knihách. Prvé oficiálne uznané korekčné okuliare sa objavili v 13. storočí v Taliansku. Fúkači skla z Benátok vyrobili čítacie kamene z pevného skla, ktoré vložili do rámov z rohoviny, dreva alebo z kože. Rámy si ľudia držali pred tvárou, prípadne ich nasadili na nos. V 17. storočí bol už známy princíp šošoviek na blízke i ďaleké videnie, pričom oba princípy skombinoval Benjamin Franklin, ktorému pripisujú vynález bifokálnych šošoviek. V priebehu minulého storočia sa okuliare stali dokonca štýlovou záležitosťou a ich dizajn prechádzal až neuveriteľnými zmenami. V 20. storočí uviedli výrobcovia na trh slnečné okuliare.
Bicykle
Bicykle sú jedným z najefektívnejších a najprístupnejších spôsobov dopravy, ktoré dnes ľudia využívajú. Avšak odolné a rýchle bicykle sú výsledkom rokov neustálej inovácie. Prvý bicykel nemal reťaz, brzdy ani pedále a poháňala ho iba manuálna sila nôh jazdca. Prvý bicykel s pedálmi a brzdami vynašiel škótsky kováč Kirkpatrick Macmillan v roku 1839. V roku 1870 James Starley navrhol tzv. halierový bicykel. Jazdec sedel na vrchole obrovského kolesa s priemerom 1,5 metra, no zadné koleso bolo veľmi malé. Žiaľ na takéto bicykle sa veľmi ťažko nasadalo. Zlom nastal, keď James Starley vynašiel bezpečný bicykel. V podstate mal podobu dnešného bicykla - obidve kolesá mali rovnaký priemer, bicykel mal reťaz od pedálov k otočnému hnaciemu kolesu a kosoštvorcový rám. Bicykel získal na obľúbenosti v roku 1888, keď John Dunlop na kolesá namontoval mäkké pneumatiky. Vedeli ste, že počas prvej svetovej vojny ich na presun vojsk využívalo Francúzsko aj Nemecko? V roku 1937 pri invázii do Číny Japonsko poslalo proti Číňanom približne 50-tisíc vojakov na bicykloch a Nemecko bicykle opäť použilo počas druhej svetovej vojny, kým Briti vysielali na front vzdušné komandá vybavené skladacími bicyklami.
Traktory
Doslova famóznym vynálezom pre potreby poľnohospodárskeho priemyslu bol traktor, ktorý výrazne urýchlil proces poľnohospodárskej výroby. Zredukoval potrebu ručnej výsadby, kultivácie či hnojenia plodín. Tento vynález bol nevyhnutný kvôli exponenciálne rastúcej populácii po priemyselnej revolúcii. Traktor spočiatku nevyzeral ako ho poznáme dnes. Prvá továreň na výrobu parných traktorov vznikla v roku 1897. Prvé traktory boli koľajové – pohybovali sa po koľajniciach. S vynálezom gumy sa situácia zlepšila, pretože keď vynálezcovia zistili, že koleso by mohlo mať dušu, nastala revolučná zmena. V súčasnosti je vo vývoji vznášadlový traktor, na ktorom pracujú vedci z Japonska. Keďže terén mu nebude klásť odpor, jeho devízou bude veľká rýchlosť oproti dnešným pomalým traktorom.
