Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

V roku 1865 vyplavilo more neďaleko švédskeho Göteborgu na pláž mladého vráskavca ozurtného. Mal len približne sedem mesiacov a s dĺžkou 16 metrov sa rozhodne nemohol rovnať dospelým jedincom svojho druhu. Avšak pre miestnych, ktorí nikdy nevideli veľrybu, išlo o obrovskú atrakciu. Rybári, ktorí ho našli, mu najprv vypichli oči. Karl Hansson, jeden z dvojice, ktorá vráskavca našla, to vraj urobil preto, aby sa na nich zviera nepozeralo.

„Potom som mu vyliezol na tú obrovskú hlavu a sekerou som zaťal za miesto s otvormi, cez ktoré zviera dýchalo,“ uviedol neskôr pre miestne noviny Hansson. „Bolo šmykľavé a šklbalo sa, viackrát som si musel oddýchnuť, sekerou som takto pracoval od desiatej do pol tretej a šiel domov. Na druhý deň ráno veľryba ešte nebola mŕtva, tak sme ju dorazili.“

Keď sa o veľrybe dopočul kurátor Göteborgského múzea August Malm, ponáhľal sa na miesto, kde ju našli, aby ju získal do svojej zbierky. S rybármi uzavrel dohodu, zaplatil im a zorganizoval prevoz do Göteborgu. Potreboval tri parné člny a dve uhoľné bárky, aby to dokázal. Všetkému sa prizeral početný dav, a tak sa Mal vyšplhal na mŕtvolu a poučil ľudí o veľrybách.

Najprv chcel pre múzeum ponechať len časť kože, na poslednú chvíľu sa ale rozhodol zachovať celé zviera. Najal mäsiarov, ktorí veľrybu zvnútra celú vyčistili. Srdce, jedno oko a niektoré ďalšie orgány naložili do glycerínu a alkoholu. Kožu posypali soľou a pilinami, ktoré nasali tuk, vnútro zasa potreli roztokom arzénu. Keď koža vyschla, dostala ďalší náter, tentoraz pre zmenu chloridom ortutnatým, a napokon ju natreli ešte priesvitným kopálovým lakom.

Medzitým vznikal obrovský drevený rám, na ktorý postupne natiahli celú kožu a pripevnili ju na miesto 30-tisíc klincami. Sánka visela na pántoch, a tak sa návštevníci múzea mohli pozrieť dnu. Veľrybe sa tiež dalo vliezť do útrob, kde sa nachádzala lavička. Podľa niektorých zdrojov tu istý čas dokonca fungovala miniatúrna kaviareň.

V 30. rokoch však našli v tlame veľryby párik, ktorý sa oddával nespútaným radovánkam, a tak Malmovej veľrybe pre istotu nechali ústa už zamknuté. Exponát je ale dodnes súčasťou Göteborgského prírodovedného múzea a v roku 2015 oslávil 150. narodeniny.