Veľkú konkurenciu našiel v krajine vychádzajúceho slnka, kde sa výrobou japonského Hummeru začala zaoberať známa automobilka, o ktorej by ste nepovedali, že stvorí japonského obra ciest.
Tak trochu tajný model
Japonci príliš nedôverujú západným výrobkom a preto, ak je to čo i len trochu možné, snažia sa byť sebestační. A platí to aj pri výrobe najznámejšieho vojenského sériovo vyrábaného auta všetkých čias. Výskum, vývoj a výrobu si zobrala na plecia Toyota. Výsledky na seba nenechali dlho čakať. O japonskom Hummeri sa toho však veľa nedozviete. Nie je to auto, ktoré sa testuje v motoristických časopisoch. Bolo totiž od základov vyvinuté pre japonskú armádu a so svojím americkým náprotivkom nezdieľa absolútne nič. Teda okrem nápadne podobného vzhľadu. Civilný model s odznakom Mega Cruiser, ktorý vzišiel z toho vojenského, má rok narodenia 1993. Predaje sú však extrémne nízke, dovolia si ho len skutoční znalci a je prakticky nemožné vidieť ho inde ako na japonských cestách.
Počiatky japonského Hummera
Toyota začala vyvíjať vozidlo s vysokou mobilitou pre japonskú armádu začiatkom roku 1990. Vláda požiadala o model s pohonom všetkých štyroch kolies, ktorý by mohol prepravovať vojakov alebo ťahať ťažké vojnové vybavenie. Nemuselo to byť nepriestrelné auto, ale muselo byť schopnejšie ako bežné terénne SUV a relatívne cenovo dostupné pre armádne zložky a samozrejme nenáročné na údržbu a jednoduché na opravu. Na základe týchto parametrov tak predstavila Hummer pomenovaný ako BXD10 s trochu šikmejšími očami a nežnejšími líniami.
Armáda im nestačila
Ako vývoj pokračoval, automobilka si uvedomila, že nemusí mať na auto kontrakt iba s armádou. Toyota začala uvažovať o vytvorení krotkejšej verzie Mega Cruisera pre vládne agentúry a záchranárov a ľudí, ktorí potrebovali stroj na prácu alebo aj frajerinu. Na autosalóne v Tokiu v roku 1993 predstavili koncept s názvom Mega Cruiser a predbežne oznámili, že by mohli produkovať tisíc modelov ročne. Do roku 2020, kedy výrobu ukončili, sa ale podarilo vyrobiť len tritisíc kusov, z ktorých 133 vlastnia civilisti.
Základom je tvrdý vojenský dizajn aj výkon. Pohodlie japonského vodiča ej však prioritou a preto je vybavený celým radom asistenčných služieb, ale aj takými vychytávkami, ako sú elektrické okná a látkové čalúnené sedadlá.