Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Po druhej svetovej vojne si európsky trh pýtal malé a lacné auto a Renzo Rivolta také navrhol. Vlastnil firmu Iso Autoveicoli, tretieho najväčšieho výrobcu motoriek v Taliansku. Spoločnosť pred vojnou vyrábala chladničky a iné kuchynské spotrebiče, čo sa odrazilo aj na dverách Isetty. Pripomínajú dvere chladničky. Prvá Isetta zišla z výrobnej linky automobilky Iso v roku 1953. Jej názov je v taliančine v podstate zdrobneninou, znamená „malé Iso“.

Keď v novembri 1953 predstavili Isettu novinárom, vyvolala doslova ošiaľ. Ľudia nič podobné predtým nevideli. Auto malo rozmery len 229 x 137 centimetrov, oblé okná a celkovo tak trochu pripomínalo vajce. Aby sa človek dostal dnu, musel odklopiť celú prednú časť vozidla. V prípade nehody mohli vodič a spolujazdec opustiť auto cez plátenú strechu. Áno, do Isetty vošli dvaja ľudia a v prípade potreby aj malé dieťa.

Vykurovanie nebolo súčasťou základnej výbavy a vetralo sa jednoducho: otvorením okien. Pohon zadných kolies zabezpečoval štvrťlitrový dvojtaktný motor s výkonom necelých desať koní. Prevodovka bola štvorstupňová a dokonca mala aj spiatočku.

Prvé prototypy mali vzadu len jedno koleso, ľahko sa však prekacovali, a tak sem konštruktéri umiestnili dve kolesá s rozchodom 480 milimetrov.

Asi už tušíte, že Isetta nebola práve najrýchlejším autom, ale vzhľadom na bezpečnosť, ktorú poskytovala, to bolo aj celkom dobre. Z nuly na 50 kilometrov za hodinu jej to trvalo najmenej 30 sekúnd v závislosti od váhy šoféra. Maximálka bola 75 kilometrov za hodinu. Disponovala 13-litrovou nádržou na benzín a mala pomerne veľkú priemernú spotrebu 5,6 litra na 100 kilometrov.

Renzo Rivolta síce uviedol Isettu na trh, potom sa však začal sústrediť na nový model športového auta a patent na Isettu posunul inej firme. Kúpila ho BMW, ktorá autíčko kompletne prerobila. Dostalo jednovalcový štvortakt z motorky s výkonom 12 koní a celkovo zmenila vozidlo na nepoznanie. Nebolo jedinej súčiastky, ktorá by sa dala medzi Iso Isetta a BMW Isetta Moto Coupe vymeniť.

BMW vyrábalo minivozidlo v rokoch 1955 až 1962 a za ten čas zišlo z linky 161-tisíc áut. Išlo o najpredávanejšie jednovalcové auto v dejinách.

Licenciu na výrobu Isetty získali aj automobliky vo Francúzsku, Argentíne a Brazílii, nikde však výroba netrvala tak dlho ako v BMW.