MENU
Menu

Techmag Interaktívna mapa ukáže, kde by vás v Londýne najskôr zavraždili

Život v neskorom stredoveku bol podstatne zložitejší než dnes. V Európe toto obdobie okrem iného charakterizuje aj úbytok obyvateľstva, ktorý spôsobili epidémie, vojny a všeobecné násilie. Vraždy boli vo väčších mestách na dennom poriadku. Vedci z Cambridgskej univerzity zhotovili mapu, aby ukázali, ktoré časti Londýna boli najnebezpečnejšie.

Interaktívna mapa ukáže, kde by vás v Londýne najskôr zavraždili
Historici a kriminológovia skúmali správy ohliadačov mŕtvol z rokov 1300 až 1340, ktorí spisovali kde, ako a kedy k vraždám došlo. Vznikla tak Londýnska mapa stredovekých vrážd, vďaka ktorej sa dá ľahko zistiť, v ktorých londýnskych štvrtiach najčastejšie dochádzalo k násilným úmrtiam. Tiež sa z nej dozviete, kto vraždil a akú zbraň použil. V niektorých prípadoch je dokonca uvedený aj motív zločinu.

FOTO: Veteráni napoleonských vojen: takto sa ich podarilo zvečniť

Zber informácií viedol profesor Manuel Eisner, ktorý na univerzite vedie Výskumné centrum násilia. Tvrdí, že rovnako ako dnes, ani v stredoveku väčšina vrážd nebola plánovaná. Smrť bola zväčša vyvrcholením sporu, ktorý sa účastníkom vymkol spod kontroly. A keďže ľudia pri sebe bežne nosili zbrane, aj bitky neraz končili tragicky.

Ako v stredoveku: tieto barbarské spôsoby liečby sa využívajú dodnes

Za všetky sa dá uviesť príklad vraždy, ktorá sa stala pri verejných pisoároch. V zápise ohliadača mŕtvol stojí, že muž menom William Roe sa vymočil na nohy neznámeho mladíka, ktorý mu hneď nato začal nadávať. Roe ho udrel a začala sa bitka, v ktorej mladému mužovi prišiel na pomoc istý Philip z Ashendonu. Roe sa presile bránil a bodol Philipa do hlavy halapartňou, ktorú našiel opretú o múr.

Eisner a jeho tím odhalili niektoré vzorce, ktorými sa vraždy v stredovekom Londýne riadili. Zistili napríklad, že 68 percent vrážd sa udialo na najrušnejších uliciach a trhoviskách pred zrakmi ľudí. Potenciálne najrizikovejšie boli dve oblasti, kde sa živo obchodovalo. Prvou bola časť ulice Cheapside medzi Katedrálou svätého Pavla a kostolom St. Mary-le-Bow. V druhom prípade išlo o ulice, ktoré lemovali trhovisko Leadenhall vo východnej časti mesta.

Bitka pri Lepante: obrovský stret lodí, ktorý zdecimoval moslimské loďstvo

V 68 percentách prípadov bol vražednou zbraňou nôž či dýka. Nasledovala palica s 19 percentami a meč s 12 percentami. Eisner tiež zistil, že viac vrážd sa odohralo počas víkendových dní, keď ľudia neboli takí zavalení prácou. Až 31 percent vrážd sa udialo v nedeľu.

V rokoch 1300 až 1340 mal Londýn približne 80-tisíc obyvateľov, miera vrážd však bola až o 15 percent vyššia ako dnes. A Eisner dodáva: „Ešte šťastie, že vtedy nemali strelné zbrane, inak by sa asi ľudia vyhubili."

DISKUSIA
15.12. 2018 13:00
Diskusia