MENU
Menu
zdroj: Public Domain
a

Techmag Incident z Goldsboro: Deň, keď nad USA takmer vybuchla jadrová bomba

V 50. a 60. sa v USA vyskytlo nemálo nešťastných incidentov, v ktorých hrali hlavnú rolu jadrové zbrane. Občas sa nejaké bomby stratili, inokedy spadli na územie USA, a hoci vo väčšine prípadov nehrozilo nebezpečenstvo, občas to bolo naozaj „o chlp“. Napríklad v prípade incidentu z Goldsboro.

23. januára 1961 hliadkoval bombardér B-52 Stratofortress nad Atlantickým oceánom, keď mu začalo unikať palivo. Bola noc a piloti dostali od pozemného personálu odporúčanie, aby zamierili nad mesto Goldsboro v Severnej Karolíne. Neďaleko sa nachádzala letecká základňa, kde mohli pristáť. Keď sa však blížili k letisku, stratili nad strojom kontrolu a museli lietadlo opustiť. Z osemčlennej posádky však prežilo len päť mužov. A aby toho nebolo málo, na palube sa nachádzali aj jadrové zbrane.

Išlo o dve termonukleárne bomby typu Mark 39 so silou 3,8 megaton TNT. Keď neovládateľný stroj klesal k zemi, rozpadol sa a bomby z neho vypadli. Jednu našli na druhý deň asi 15 kilometrov od Goldsboro. Otvoril sa jej padák, zamotala sa však do stromov a ostala visieť kúsok na zemou. Druhá pri páde prekročila rýchlosť zvuku a v zemi vyhĺbila šesťmetrovú jamu.

Ministerstvo obrany vydalo vyhlásenie, že jadrá bômb boli nepoškodené a civilisti nemuseli mať obavy z rádioaktivity. V roku 2013 však boli odtajnené dokumenty a ukázalo sa, že zbraň, ktorá uviazla na strome, bola iba kúsok od explózie. Šesť zo siedmich spínačov, ktoré sú potrebné na spustenie jadrovej reakcie, bolo v polohe „zapnuté“. Iba jedna poistka založená na princípe dynama, pomerne jednoduchá a lacná, zabránila obrovskej katastrofe.

Bomby na palube lietadla boli 250-krát silnejšie než tá, ktorá vybuchla nad Hirošimou. Ak by explodovala čo i len jedna z nich, vznikla by ohnivá guľa s priemerom dva kilometre a všetkému živému v okruhu ďalších 19 kilometrov by spôsobila popáleniny tretieho stupňa, pravdepodobne nezlučiteľné so životom. Tisíce ľudí by zomreli ihneď, milióny ďalších by pocítili vplyv rádioaktivity.

Podľa iných odtajnených dokumentov však situácia nebola ani zďaleka taká kritická a nebezpečenstvo nehrozilo.

Druhá bomba sa po dopade rozpadla na viacero častí, pričom jedna, ktorá obsahovala značné množstvo obohateného uránu, sa nikdy nenašla.

V rokoch 1950 až 1968 došlo len v USA k najmenej 700 nehodám, v ktorých hralo hlavné roly 1250 atómových zbraní. Približne 30 prípadov bolo skutočne kritických. Americká vláda tieto incidenty starostlivo utajovala a dokumenty sa dočkali odtajnenia až po desaťročiach.