Prvými obeťami stúpajúcej hladiny svetových morí sú dva, našťastie, neobývané ostrovy v južnom Pacifiku, ktoré ešte nedávno patrili republike Kiribati. Iróniou osudu sa jeden z ostrovov volal Abanuea, čo v miestnej reči znamená „dlhotrvajúci“.

Takmer 120-tisíc obyvateľov Kiribati sa obáva o svoje domovy a životy potomkov. Majú na to vážny dôvod. Mestá, osídlené oblasti a väčšina infraštruktúry malých ostrovných štátov v Tichomorí je totiž na pobreží len niekoľko metrov nad morom.

Najmä na Tuvalu a Kiribati oceán pohlcuje cesty, ničí úrodnú pôdu a likviduje zásoby pitnej vody. S pitnou vodou má problémy aj Mikronézia či Tonga, kam ju musia dovážať na lodiach.

V obkľúčení mora
Pre obyvateľov Mikronézie neznamenajú zmeny klímy nič iné než pomalú smrť. More ich začína obkľučovať zo strán aj zospodu. Postupuje do miest, kde dosiaľ nikdy nebolo. Naša krajina im doslova mizne pod nohami.

Ak bude morská hladina stúpať ďalej, už v druhej polovici tohto storočia budú Kiribati, Tuvalu, Mikronézia či Marshallove ostrovy ťažko obývateľné. Pre státisíce ľudí, ktorí sú zviazaní so svojím domovom, sa tak stane jedinou nádejou emigrácia. Tuvalu a Kiribati už požiadali vládu Nového Zélandu, aby umožnila presídlenie ich obyvateľov na svoje územie.

Investícia pre život
Kiribati sa snaží rozšíriť si životný priestor aj inde. Kabinet prezidenta Anota Tonga schválil plán zakúpenia približne 2 400 hektárov úrodnej pôdy na hlavnom fidžijskom ostrove Viti Levu. Táto investícia za 9,6 milióna dolárov je nádejou pre 120-tisíc obyvateľov Kiribati.

Dúfajú síce, že nebudú musieť umiestniť všetkých na jedno miesto, avšak ak by to bolo nevyhnutné, mohli by to urobiť. Pre mladšiu generáciu by presťahovanie nebolo vecou voľby, ale prežitia.

Podvodná maldivská vláda
Podobne ohrozené sú Karibské ostrovy či Maldivy v Indickom oceáne. Maldivy ležiace južne od Indie sú jedny z najpopulárnejších tropických ostrovov. Ich biele piesočnaté pláže priťahujú desaťtisíce turistov.

Keďže je to najnižšie položená krajina na svete, jej najvyšší bod leží len 2,3 metra nad morom a priemerná výška týchto ostrovov je 1,5 metra. Na protest proti globálnemu otepľovaniu si členovia maldivskej vlády kedysi obliekli skafandre a zasadali pod vodou, aby tak upriamili pozornosť na ohrozenie krajiny. Vo vode a v skafandroch podpísali výzvu SOS z Maldív.

Bankrot?
Ostrovný štát Seychely v Indickom oceáne leží južne od rovníka na 115 malých ostrovoch. Najväčší ostrov sa volá Mahé. Od roku 1998 vedci zaznamenávajú výraznejší rast hladiny aj v okolí Seychel. Dávajú im niekoľko desiatok rokov, než zmiznú pod vodou.

Potápanie ostrova sa výrazne odrazí na ekonomike štátu. Keď odídu zahraniční návštevníci, potopí to hotely, letisko a celkovo miestne služby ešte skôr než voda. Tento katastrofický scenár vyvrcholí vyhlásením bankrotu.