MENU
Menu

Techmag FOTO: Lokomotíva, ktorú poháňala sóda: Prečo sa neujala?

Každý pozná lokomotívy, ktoré poháňala para. Bežne zaužívaným zvykom bolo, že sa tvorila spaľovaním uhlia. Koncom 19. storočia však existovali aj lokomotívy, ktoré ne generovanie pary a výrobu tepla nevyužívali uhlie, ale obyčajnú sódu.

FOTO: Lokomotíva, ktorú poháňala sóda: Prečo sa neujala?
Takzvané „sódové lokomotívy" mali bojler umiestnený v zásobníku s niekoľkými tonami hydroxidu sodného. Pri štarte sa do hydroxidu pridala trocha vody, čo vyvolalo búrlivú exotermickú reakciu. Vznikal dostatok tepla na to, aby sa voda v bojleri začala variť a vznikala para. Cez piesty viedla do motora, vďaka čomu sa lokomotíva mohla pohybovať, ale výfuková para sa nevypúšťala do vzduchu ako pri bežných motoroch s kotlom na uhlie. Putovala späť do zásobníka s hydroxidom sodným a ďalej tak poháňala exotermickú reakciu. Išlo v podstate o uzavretý systém, vďaka ktorému sa lokomotíva pohybovala pomerne ticho a bez dymu.

Jackson, Kolumbus i Shakespeare: Známi ľudia, ktorí sa chválili cudzím perím

Jeden zásobník sa pri plnej prevádzke spotreboval za niekoľko hodín. Potom sa lokomotíva musela dopraviť do stanice, kde jej doplnili „palivo" a mohla ďalej fungovať. Mohla sa tak pohybovať len na pomerne krátke vzdialenosti.

FOTO: Lokomotíva, ktorú poháňala sóda: Prečo sa neujala?
Tento sódový motor vymyslel nemeckých chemik a vynálezca Moritz Honigmann v roku 1880. Krátko potom vzniklo viacero podobných strojov, ktoré sa využívali v hromadnej doprave v Berlíne a Aachene. Po rieke Spréva dokonca plával aj parník s takýmto motorom a prepravoval cestujúcich i náklad.

Náhodné vynálezy, ktoré navždy zmenili naše životy

Približne v rovnakom čase sa sódové motory ujali aj v americkej Filadelfii. Išlo zrejme o jediný prípad využitia týchto zariadení v zámorí. Prečo sa vlastne neujali, keď boli čistejšie a menej hlučné než parné motory využívajúce ako palivo uhlie?

Legendárne Monopoly majú tajomstvá, vznikli inak, než si myslíte

Problémom bola malá účinnosť. Štúdia Technickej univerzite v Mníchove z roku 1885 zistila, že Honigmannov sódový motor je neefektívny v pomere k uhliu generuje len 60-percentné množstvo pary. Hrozilo tiež relatívne vysoké riziko explózie a poleptania hydroxidom sodným, ktorý patrí k najzásaditejším chemickým látkam.

Slabá účinnosť a miera nebezpečenstva napokon odsunuli sódové motory do múzeí. O pár desiatok rokov im ale začali robiť spoločnosť aj parné motory s kotlami na uhlie. Elektrické a naftové motory ich vytlačili na smetisko dejín a dnes ich už funguje len zopár. Najmä z nostalgie.

Autor: Noel
Foto: Public Domain

DISKUSIA
21.11. 2019 22:00
Diskusia