7. december 1941 sa niesol v znamení útoku na Pearl Harbor. Americká vláda okrem iného reagovala aj tým, že tisíce Japoncov, ktorí v tom čase žili na západnom pobreží USA, začala zatýkať. Ešte v ten večer FBI zadržala najmenej 5500 mužov japonského pôvodu a vydala varovania pred možnou podvratnou činnosťou podobných osôb.

19. februára 1942 podpísal prezident Roosevelt príkaz na vybudovanie takzvaných vojenských zón a umožnil ministerstvu vojny vysťahovať z takýchto území hoci aj všetkých ľudí. Zároveň začalo ministerstvo disponovať možnosťou budovať „relokačné centrá“. V nich sa počas nasledujúcich mesiacov ocitlo až 120-tisíc japonských Američanov, z ktorých sa dve tretiny narodili na území USA. Tým zvyšným bola žiadosť o získanie občianstva zamietnutá.

Japonci mali len pár dní na to, aby sa rozhodli, čo budú robiť so svojimi farmami, obchodmi domami či iným majetkom. Väčšina z nich všetko so stratou predala, tým šťastnejším sa podarilo nehnuteľnosti aspoň prenajať. Potom ich naložili do nákladiakov a odviezli do relokačných centier. So sebou mohli mať len to, čo vládali odniesť.

Koncentračný tábor Manzanar mal rozlohu 2500 hektárov a vláde ho prenajalo mesto Los Angeles. Jabloňový sad mal však vtedy rozlohu len 220 hektárov, zvyšok tvorila neobrobená pôda. Plochu obklopoval ostnatý drôt a strážne veže s guľometmi.

Obytná plocha mala 2,6 kilometra štvorcového a pozostávala z 36 narýchlo postavených barakov. V „apartmánoch“ s plochou 40 štvorcových metrov žilo vždy osem ľudí a súkromie tu prakticky neexistovalo. Miestnosť totiž nemala priečky.

Manzanar si však nepredstavujte ako koncentračný tábor nacistického typu. O ľudí tu bolo pomerne dobre postarané, deti mali k dispozícii školy, nachádzali sa tu kostol, pošta, ošetrovňa i zvieracie farmy. Každý tábor bol prakticky sebestačný, Japonci si prevádzkovali vlastné holičstvá, obuvníctva i knižnice. Manzanar nebol výnimkou. Počas jeho existencie sa tu konalo 188 svadieb, narodilo sa 541 detí a zomrelo 135 až 146 osôb.

V Manzanare bolo internovaných najviac 10 046 Japoncov, a to v septembri 1942. Ich počet postupne klesal, v roku 1944 to bolo už iba asi šesťtisíc. Poslední obyvatelia ho opustili v novembri 1945, mnohí z nich tu strávili tri a pol roka. Nik z nich nebol obvinený zo špionáže pre Japonsko. V roku 1988 sa americký Kongres oficiálne ospravedlnil preživším a priznal im odškodné vo výške 1,6 miliardy dolárov.

Fotografie z Manzanaru uvidíte v našej galérii.