Umelá inteligencia v zdravotníctve
Umelá inteligencia (AI) je technológia umožňujúca strojom vykonávať úlohy, ktoré si zvyčajne vyžadujú ľudskú inteligenciu, ako je riešenie problémov a rozhodovanie. V zdravotníctve má AI potenciál spôsobiť revolúciu v spôsobe, akým diagnostikujeme a liečime choroby. Jednou z najvýznamnejších aplikácií AI v zdravotníctve je medicínske zobrazovanie. Pomocou algoritmov AI je možné presnejšie a rýchlejšie analyzovať röntgenové snímky, MRI a CT snímky, čo môže viesť k skoršej diagnóze a efektívnejšej liečbe, určeniu charakteristiky, ako je genetika, životný štýl a anamnéza. To všetko povedie k cielenejšej a efektívnejšej liečbe, čím sa zníži riziko komplikácií a vedľajších účinkov. Okrem diagnostiky a liečby AI môže slúžiť na zlepšenie výsledkov pacientov a zníženie nákladov. Algoritmy AI môžu predpovedať, u ktorých pacientov je najvyššiemu riziko opätovného ochorenia alebo komplikácií, čo umožní lekárom včas zasiahnuť a zabrániť vzniku problémov.
Jadrová fúzia
Energia jadrovej fúzie alebo syntézy je sľubná technológia, ktorá má potenciál poskytnúť čistý a prakticky neobmedzený zdroj energie. Na rozdiel od tradičnej jadrovej energie, ktorá sa pri uvoľňovaní energie spolieha na štiepenie ťažkých atómov, jadrová syntéza využíva ľahké atómy, akým je napríklad vodík. Proces fúzie zahŕňa zahrievanie plynného vodíka na extrémne vysoké teploty a pod tlakom, čo spôsobí, že sa atómy vodíka spoja a uvoľnia energiu. Takto bude možné vyrábať elektrinu bez škodlivých vedľajších produktov spojených s tradičnými fosílnymi palivami. Jednou z hlavných výhod jadrovej syntézy je jej potenciál poskytnúť prakticky neobmedzený zdroj energie. Na rozdiel od fosílnych palív, ktoré sú vyčerpateľnými zdrojmi, vodík je zemskej atmosfére a možno ho ľahko extrahovať z vody. Ďalšou výhodou jadrovej syntézy je jej vplyv na životné prostredie. Na rozdiel od tradičných fosílnych palív, ktoré uvoľňujú do atmosféry škodlivé skleníkové plyny je predstavuje jadrová syntéza čistý a obnoviteľný zdroj energie, ktorý neprodukuje žiadne uhlíkové emisie ani iné škodlivé látky. Hoci je energia jadrovej syntézy stále v ranom štádiu vývoja, v súčasnosti vedci pracujú na vývoji experimentálnych fúznych reaktorov, vrátane Medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER) vo Francúzsku, ktorého prevádzka by mala začať v roku 2025.
Inteligentné mestá
Inteligentné mestá využívajú pokročilé technológie a dátovú analýzu na zvýšenie kvality života občanov. Ich cieľom je urobiť mestské oblasti efektívnejšie, udržateľnejšie a komfortnejšie pre život využitím moderných technológií. Jednou z najvýznamnejších oblastí implementácie je doprava. Inteligentné systémy riadenia dopravy slúžia na optimalizáciu toku dopravy a zníženie zápch. Inteligentné parkovacie systémy môžu pomôcť vodičom rýchlo a jednoducho nájsť voľné parkovacie miesta. V oblasti energetického manažmentu dokážu inteligentné siete efektívnejšie riadiť spotrebu energie, prispieť k zníženie odpadov aj nákladov. Inteligentné budovy dokážu monitorovať spotrebu energie a automaticky upravia systémy, aby optimalizovali ich efektivitu. Inteligentné mestá môžu zlepšiť aj verejnú bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie. Senzory dokážu napríklad rozpoznať znečistenie ovzdušia a upozornia obyvateľov na potenciálne zdravotné riziká. Inteligentné systémy zdravotnej starostlivosti môžu pacientom poskytovať konzultácie a monitorovanie na diaľku. Potenciál inteligentných miest je veľký, pretože optimalizáciou efektívnosti môžu prispieť k zníženiu emisií, množstva odpadov a dokážu zlepšiť verejné zdravie a kvalitu života svojich obyvateľov.
Brain – computer interface
BCI je typom technológie, ktorá umožňuje priamu komunikáciu medzi mozgom a počítačom alebo iným zariadením. Technológia používa senzory na detekciu mozgovej aktivity, ktoré prekladá do príkazov, ktoré umožňujú ovládanie externých zariadení. Jedna z najsľubnejších aplikácií technológie BCI je v oblasti medicíny, kde môže pomôcť obnoviť komunikáciu a pohyb jedincov s paralýzou alebo inými neurologickými poruchami. BCI môžu napríklad ovládať protetické končatiny, aby ľudia s hendikepom mohli vykonávať zložité úlohy. BCI má využitie aj v oblasti hry a zábavy, kde môže vytvárať pôsobivejšie herné zážitky, umožňujúc hráčom ovládať postavy pomocou myšlienok. Hoci technológia je stále v ranom štádiu, v posledných rokoch výskumníci dosiahli významný pokrok a neustále pracujú na vývoji presnejších a spoľahlivejších senzorov, ako aj algoritmov, ktoré dokážu lepšie interpretovať mozgovú aktivitu.
Nanotechnológia
Nanotechnológia je špičková oblasť vedy a techniky, ktorá zahŕňa manipuláciu s hmotou v neuveriteľne malom rozmere. Technológia sa zaoberá materiálmi a štruktúrami, ktoré majú veľkosť od 1 do 100 nanometrov, čo je tisíckrát menšia šírka, akú má ľudský vlas. Jedným z najzaujímavejších aspektov nanotechnológie je jej potenciálny vplyv na širokú škálu priemyselných odvetví. Napríklad v medicíne môže spôsobiť revolúciu v podávaní liekov zameraním sa na špecifické bunky alebo tkanivá v tele, čo by viedlo k efektívnejšej a cielenejšej liečbe rôznych chorôb, od rakoviny až po Alzheimerovu chorobu. V energetickom a elektronickom priemysle výskumníci skúmajú, ako môžu materiály na nanoúrovni vytvoriť efektívnejšie solárne články, aby sme získali dostupnejší a udržateľnejší zdroj energie. V elektronickom priemysle sa nanotechnológia používa na vytváranie menších a výkonnejších počítačových čipov, čo by mohlo viesť k rýchlejším a vyspelejším počítačom a iným zariadeniam. Nanotechnológia však môže spôsobiť revolúciu v mnohých ďalších odvetviach, od potravinárstva a poľnohospodárstva až po stavebníctvo či dopravu. V potravinárskom priemysle slúži pri vývoji nových obalových materiálov, ktoré prispejú k predĺženiu trvanlivosť potravín a umožnia znížiť množstvo odpadu. V stavebníctve sa vyvíjajú nanomateriály, ktoré sú pevnejšie, odolnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu.
