V 80. rokoch nechal Pablo Escobar prepašovať z americkej zoo do Kolumbie štyri hrochy. Choval ich v luxusnej vile s názvom Hacienda Napoles, po kolapse jeho zločineckého impéria však zvieratá ušli do prírody. Bez prítomnosti prirodzených predátorov, vhodnou klímou a s dostatkom vody sa hrochom mimoriadne darilo a začali sa množiť. Dnes je v Kolumbii vyše sto hrochov a vedci odhadujú, že do roku 2040 ich počet vzrastie na 1400.

Miestni im hovoria „kokaínové obry“. Prezývku samozrejme dostali kvôli svojmu bývalému majiteľovi a hoci nepredstavujú ani zďaleka takú veľkú hrozbu ako Escobar, pre životné prostredie sú dosť nebezpečné. Súperia totiž s inými živočíchmi o teritórium a svojimi toxickými výkalmi zamorujú rieky. V nich sa vďaka tomu množia riasy, ktoré zbavujú vodu kyslíku, čo zasa spôsobuje úhyn rýb.

Napriek opakovaným varovaniam odborníkov, že hrochy sú v Kolumbii invazívnym druhom a v divočine nemajú čo robiť, si ich miestni obľúbili. Dokonca organizujú safari pre turistov a na zvieratách slušne zarábajú, takže pre úrady je boj s hrochmi ešte o to problematickejší.

Niektorí vedci navrhujú kastráciu zvierat, ktorá by účinne obmedzila rozmach ich populácie. V tomto smere je však postup viac ako pomalý, ročne sa podarí vykastrovať len jedného samca. Hrochy totiž majú semenníky skryté v tele, a tak je nutné vykonať operáciu. Ostáva teda len podstatne drastickejšie riešenie.

„Je nám tých zvierat ľúto, ale ako biológovia k sebe musíme byť úprimní,“ uviedla vedkyňa Nataly Castelblancová v jednom z rozhovorov. „Hrochy sú invazívny druh a ak ich nevyhubíme, do 20 rokov sa nám situácia absolútne vymkne z rúk.“

Viacerí ekológovia navrhli zabitie aspoň časti hrochov, aby bolo možné ich populáciu ľahšie kontrolovať. Keďže však zvieratá vzbudzujú veľký záujem u bežných ľudí, nepopulárne riešenie problému asi nik nebude chcieť realizovať.