Akvadukt postavili v 1. storočím aby dostali vodu z rieky Frío vzdialenej 17 kilometrov do mesta Segovia. Asi nik neplánoval, že stavba bude plniť túto funkciu aj o dvetisíc rokov neskôr.

Segovia leží asi 100 kilometrov severozápadne od Madridu a pôvodne tu sídlili keltské kmene. Okolo roku 80 pred Kristom ich však porazili Rimania a Segovia sa stala dôležitým centrom provincie Hispánia.

Akvadukt bol skutočne ambicióznym projektom. Je zhotovený zo žulových blokov a stavitelia nepoužili žiadne výstuže ani maltu. Nevieme, kedy presne ho dokončili, pretože nápisy na stenách, ktoré by zdokladovali dátum uvedenia do prevádzky, už podľahli zubu času. Predpokladá sa však, že akvadukt dokončili najneskôr začiatkom 2. storočia niekedy za vlády cisára Trajána či Hadriána.

Voda prúdila do mesta z rieky vďaka prirodzenému prevýšeniu, ktoré architekti len šikovne využili. Tiekla do obrovskej podzemnej vodnej nádrže, kde sa prirodzeným spôsobom usádzali kaly. Až odtiaľto vtekala do 728 metrov dlhého akvaduktu, ktorý dnes prechádza cez námestie Plaza de Díaz Sanz. Práve odtiaľto sú na stavbu najkrajšie výhľady.

A prečo stavbári nepoužili maltu, keď ju Rimania už tak dobre poznali? Na vine bola absencia vápencových lomov v okolí mesta a tým pádom nedostatok cementu. Architekti si museli poradiť bez tejto suroviny, čo bolo v konečnom dôsledku zárukou dlhovekosti tejto stavby. Vďaka pružnejším spojom bola totiž schopná odolať slabším zemetraseniam.

Akvadukt pozostáva z približne 20 400 žulových blokov, pričom najväčší váži dve tony. Rimania ich pomocou drevených žeriavov dvíhali až do výšky 30 metrov.

Dnes je akvadukt v Segovii pamiatkou svetového významu. Čoraz viac ho ale ohrozuje erózia a vyfúkové plyny z automobilov. Napriek tomu však s najväčšou pravdepodobnosťou bude stáť ešte stovky rokov.