Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Koncom 4. storočia pred Kristom boli už dobyvačné výboje Alexandra Veľkého minulosťou a z Rodoského kráľovstva sa stal samostatný hráč, ktorý nadviazal silné obchodné i kultúrne vzťahy s ptolemaiovským Egyptom. Utvorili spolok, ktorý prakticky ovládal obchod v Egejskom mori, a macedónsky kráľ Antigonus I. sa cítil týmto spojenectvom ohrozený. Bál sa, že egyptský faraón Ptolemaios I. využije Rodos ako základňu pre útok na Macedónsko, a že Rodosania mu na to poskytnú lode.

Antigonus I. sa rozhodol, že spojenectvo zničí, a v roku 305 pred Kristom vyslal svojho syna Demetria a veľkú flotilu, aby obľahla a dobyla Rodos.

To sa však ľahšie povedalo než urobilo. Samotné mesto Rodos i jeho prístav bolo silne opevnené a Demetrius nedokázal zabezpečiť ani to, aby obrancom prostredníctvom lodí neprúdili zásoby.

Počas obliehania sa obe strany predbiehali vo vymýšľaní nových technologických vychytávok. Tou najohromujúcejšou bola Demetriova obrovská obliehacia veža, ktorú nazvali Helepolis či „dobyvateľ miest“.

Helepolis sa týčil do výšky 40 metrov a základ konštrukcie tvorilo drevo. To pokryli železnými plátmi, aby tak lukostrelcom z hradieb zabránili vežu zapáliť. Vnútri bolo niekoľko poschodí, v ktorých mohli čakať stovky vojakov a bezpečne sa blížiť k hradbám. Navyše mali k dispozícii viacero katapultov, ktorými mohli strieľať po obrancoch.

Helepolis mal hmotnosť 160 ton a pohyboval sa na ôsmich kolesách s priemerom päť metrov. O pohon sa staralo 3400 mužov, ktorí sa pri namáhavej práci striedali.

Rodosania na Helepolis počas obliehania neľútostne útočili a dokonca strhli niekoľko železných plátov, čím odhalili citlivú drevenú konštrukciu. Demetrius vtedy nariadil vežu stiahnuť a do bojov už sa nezapojila. Prišlo totiž Ptolemaiovo vojsko a Demetrius so svojou armádou z Rodosu odišiel, pričom obliehacie stroje nechal na ostrove.

Rodosania postupne roztavili všetko kovové, čo po Macedóncoch ostalo, a to vrátane železných plátov z veže. Zvyšok rozpredali a za utŕžené peniaze a z roztaveného železa a bronzu dali vystavať sochu, o ktorej ste už istotne počuli. Bol ňou Rodoský kolos. Ten dokončili v roku 280 pred Kristom, na nohách sa ale udržal len 54 rokov. Rodos totiž zasiahlo zemetrasenie, počas ktorého sa socha zlomila v kolenách a spadla.

Ptolemaios III. sa ponúkol, že zaplatí jej rekonštrukciu, delfská veštica však Rodosanov vystrašila vyhlásením, že výstavbou sochy urazili boha Helia. Trosky tak ostali ležať na zemi niekoľko storočí, počas ktorých priťahovali pozornosť. Rímsky historik Plínius starší, ktorý je hlavným zdrojom informácií o Rodoskom kolose, tvrdil, že máloktorý človek dokázal objať palec sochy. Taká obrovská vraj bola.

Kusy spadnutej sochy napokon roztavili Arabi, ktorí ovládli Rodos v roku 653. Židovský obchodník, ktorému ich predali, vraj potreboval 900 tiav, aby trosky zvládol odviezť. Ktovie, kde sa kov z Rodoského kolosu nachádza dnes...

Drevený kolos na kolesách: Pred Helepolisom sa mali vojaci triasť

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Victoria Garin: Vďaka svojmu telu zarába nemalé peniaze

Zbalíte kufre: Zábery, ktoré vo vás prebudia dobrodruha

Slávne rýchlovlaky uľahčujú cestovanie, v ktorom ste sedeli?

Výber pre vás

Drevený kolos na kolesách: Pred Helepolisom sa mali vojaci triasť

Noel

Súvisiace články

Najdlhšia cesta bez zákrut: Viete, v ktorom štáte ju hľadať?

Najväčší výťah sveta: Uhádnete, koľko ľudí odvezie?

Slávne postavy automobilizmu: Ako dobre ich poznáte? (KVÍZ)

Autor článku

Noel

Plus TV

Victoria Garin: Vďaka svojmu telu zarába nemalé peniaze

Zbalíte kufre: Zábery, ktoré vo vás prebudia dobrodruha

Slávne rýchlovlaky uľahčujú cestovanie, v ktorom ste sedeli?

Výber pre vás