Alpský vrch Eiger s výškou 3970 metrov sa preslávil obrovskou, až 1500 metrov vysokou skalnou stenou, ktorá je náročnou výzvou aj pre skúsených horolezcov. Od prvého pokusu o jej zdolanie v roku 1934 tu zomrelo vyše 60 ľudí. Horolezci sa na jej vrchol dostali prvýkrát v roku 1938 a zaujímavé je, že v tom čase už bola v stene vytesaná železničná stanica Eigerwand.

Eigerwand je súčasťou trasy Jungfraubahn, ktorej výstavba začala v roku 1896. Ide o najvyššiu železničnú trasu v Európe, ktorej najvyšším bodom je stanica Jungfrauhoch vo výške 3454 metrov. Otvorili ju 1. augusta 1912, ale Eigerwand je svojím spôsobom zaujímavejšia, a to práve pre nezvyčajnú polohu.

Jungfraubahn meria deväť kilometrov a spája stanice Kleine Scheidegg (2061 metrov nad morom) a Jungfrauhoch. Je takmer celá vytesaná do masívov vrchov Mönch a Eiger, čo ju dokonale chráni pred tunajšími drsnými klimatickými podmienkami.

Okrem východzej a koncovej stanice sú na trati ešte dve zastávky. Prvou je Eigerwand v severnej stene Eigeru vo výške 2865 metrov nad morom. Až do roku 2016 tu cestujúci mohli vystúpiť z vlaku, pokochať sa výhľadom na okolie a ak mali šťastie, zbadať aj neďalekého horolezca. Druhou zastávkou v poradí je Eismeer na východnej strane kopca vo výške 3160 metrov. Eigerwand otvorili v roku 1903 a Eismeer v roku 1905.

Jungfraubahn sa dodnes považuje za nevídaný div staviteľstva. Veď si len predstavte, že trať budovali bez strojov len s krompáčmi, dlátami a silou svalov.

Na trati premáva zubačka schopná odviezť až 230 a dosiahnuť maximálnu rýchlosť 12,5 kilometra za hodinu. Elektromotory pracujú veľmi efektívne a počas zostupu sú schopné generovať polovicu energie potrebnej na výstup. Do roku 2016 trvala cesta nahor 52 minút, potom sa ale stroje modernizovali a dnes to zvládajú za 35 minút. V tom roku tiež uzavreli stanicu Eigerwand, ktorá tak dnes ostáva pustá a prázdna.