Koncom 1. storočia dokončili vo Fontvieille, kde dnes žije iba 3500 ľudí, najväčší hydraulický komplex v Rímskej ríši. Pozostával z dvoch akvaduktov a 16 mlynov, ktoré dnes miestni nazývajú Barbegalské mlyny. Akvadukty sa spájali severne od mlynov a zabudovanými stavidlami sa dal kontrolovať prietok vody k mlynom a ďalej k mestu Arelate (dnešné Arles).

V každom rade bolo osem mlynských kolies.
V každom rade bolo osem mlynských kolies.
Zdroj: Shutterstock

Voda stekala po strmom kopci, kde sa nachádzali dva súbežné rady 16 mlynských kolies. Predpokladá sa, že táto dômyselná sústava dokázala denne pomlieť 4,5 tony obilnín. To stačilo na nakŕmenie všetkých obyvateľov mesta Arelate, ktorých bolo v 2. storočí asi 12-tisíc.

Niektorí odborníci sa domnievajú, že Barbegalské mlyny sa nepoužívali len na výrobu múky. Vzhľadom na ich podobnosť so zariadeniami, ktoré sa našli v španielskych a waleských baniach z čias Rímskej ríše sa predpokladá, že sila vody sa využívala aj na rezanie dreva a kameňov.

Pozostatky akvaduktu.
Pozostatky akvaduktu.
Zdroj: Shutterstock

S istotou vieme povedať, že komplex sa využíval v 2. aj 3. storočí a potom postupne upadal. V 5. storočí došlo k jeho úplnému zničeniu. Zrejme sa tak stalo v čase, keď došlo k zániku Západorímskej ríše. Archeológ Fernand Benoit, ktorý na tomto mieste viedol viacero výskumov, tvrdí, že komplex bol dielom konštruktéra Candidia Benigna, ktorý pochádzal z Galie (dnešné Francúzsko). Dokazovať to má nápis vytesaný do skaly, ktorý hovorí: „Nik sa mu nevyrovnal v umení mechaniky a stavbe vodných diel.“

Dnes je na mieste Barbegalských mlynov stále vidieť pozostatky stavieb z dávnych čias. V múzeu v Arles sa zasa nachádza model komplexu, a tak si vie človek lepšie predstaviť, ako to na tomto mieste vyzeralo za čias Rímskej ríše.