Párty. Nekončiace tanečné šialenstvá každú noc. Dvakrát dlhší život. To všetko by ste mali, keby ste večer nezaľahli a slastne neodfukovali až do otravného zvuku budíka. Prvú noc by ste si užili, druhá by bola o ničom, tretia by vás zlomila a život by akosi prestal chutiť. Odopieranie spánku totiž môže skončiť smrťou.
Pokusov o prebdenie života bolo niekoľko. Jedným z najznámejších rekordmanov je Randy Gardner, ktorého dokumentuje Guinnessova kniha rekordov, keď v roku 1964 vytvoril rekord v nespavosti. Bol hore 264 hodín a prekonal tým dovtedajšie maximum 260 hodín Toma Roundsa z Honolulu.
Randy mal vtedy len 17 rokov a bol bežný študent. Lenže už počas štvrtého dňa začal mať halucinácie. Počul zvuky ktoré neexistovali, dokonca za bdelého stavu prežíval sny a tesne pred dokončením experimentu, ktorý bol vlastne ukončený v strachu o Randyho život, už nebol schopný komunikovať s okolím.
Poslušnosť mu vypovedala motorika aj zmysly a veci okolo seba prestával vnímať. Stav prirovnali k bdelej kóme. Návrat do normálu sa mu ale podaril celkom plynule. Spal v kuse 14 hodín, potom bdel dvadsaťštyri hodín a vrátil sa opäť k osemhodinovej odpočinkovej perióde. Radšej.
Ďalšie experimenty?
Guinnessova kniha už reálne nedatuje pokusy prekonávať rekordy v nespavosti, pretože to už nie je o zábave, či sile, ale hazarde so životom. Napriek tomu, že Randy Gardner je oficiálnym držiteľom rekordu, hovorí sa, že o dva týždne ho prekonal študent Jim Thomas v počte 266.5 hodín s očami na stopkách a domnelým rekordom by mal byť údajne osemnásťdňový maratón Maureena Westona. Napriek tomu je to len jeden z dohadov. No a v Austrálii sa objavili správy o rekorde v trvaní 18 dní, 21 hodín a 40 minút, ale pre málo dôkazov a zatajovaní priebehu, informácia stráca relevanciu.
Armádne krutosti
Keď podpíšete prihlášku medzi „zelené mozgy“, okrem tvrdého tréningu môžete zabudnúť aj na pokojné noci. Armáda už odjakživa vedie rôzne experimenty na hraniciach ľudských možností a jedným z nich sú aj skúšky z oblasti nespavosti. Ovplyvňovanie spánku je totiž cesta, ako mať pod kontrolou ľudský výkon. Zistilo sa, že ak človek spí približne 2 hodiny, zvyšuje to nehodovosť vo vozidle o 20 percent. A armáda bude v rovnakom stave potrebovať o 40% viac vojakov, aby sa vyrovnala s čerstvými jedincami.
Slávne Navy SEALS prechádzajú 72 hodinovým tréningom s absenciou čo i len zdriemnutia, aby otestovali schopnosti svojich mužov. Navyše vás budú pri tom sledovať. Získať nepriateľské výskumy z oblasti odopierania spánku sa rovná špionáži a armáda často svojich vojakov týmto spôsobom využíva ako pokusné králiky. Nepriateľov podrobuje spánkovým „testom“ s cieľom zlomiť odpor a získať tajné informácie. Trénujú organizmus vojakov do posedného dychu. Niet sa potom čo čudovať, že svet nakoniec aj tak vždy zachráni americký vojak.
Pred tým ako sa rozhodnete pokúšať vlastné limity, mali by ste vedieť:
- Zdravý spánok pre priemer ľudskej populácie trvá 8 hodín. V roku 2005 zdravotná štúdia dokázala na vzorke 1400 pacientov, že tí, čo spávali iba pár hodín boli náchylní na cukrovku. V roku 2000 Zdravotnícka škola v San Diegu odhalila, že nedostatok spánku vplýva na poruchy učenia. Harvardská univerzita v roku 2007 objasnila, že ľudia odopierajúci si spánok nevedia adekvátne spracovávať emócie a primerane na ne reagovať. Už od roku 2002 je známe, že značnú časť klinických depresií spôsobuje nespavosť.
A to nehovoríme o súvislosti medzi nespavosťou a narastajúcou obezitou, o ochabovaní svalstva, bolestiach hlavy, podráždenosti, závratoch, halucináciách, zlyhávaní orgánov. Skrátka bez spánku budete ako troska a navyše poriadne „na hlavu“.
Vietnamec Thai Ngoc tvrdí, že nespal 33 rokov. Ide ale pravdepodobne len o poriadne dlhú poruchu spánku a nie neustále bdenie. Napriek tomu aj on sa v roku 2006 vyjadril, že sa cíti ako rastlina bez vody. Život bez spánku skrátka stráca chuť.
