Na mnohých panstvách v Anglicku začali v 18. storočí vyrastať zvláštne tabule s nápisom ha-ha. Kto im nevenoval pozornosť, mohol sa škaredo zraniť. Označovali totiž zvláštny typ múru, ktorý na jednej strane poskytoval ochranu a na druhej strane nebránil výhľadu a nehyzdil pozemok. Princíp výstavby je veľmi jednoduchý. Na strane privrátenej k domu sa navýši nízky zatrávnený svah, ktorý sa ukončí vertikálnym múrom. Na opačnej strane sa potom vyhĺbi priekopa, výsledkom čoho je pomerne vysoká bariéra, ktorá je z pozemku prakticky neviditeľná. Až do takej miery, že ju treba označovať ceduľami, inak hrozí, že nevšímavý človek spadne do priekopy a doláme sa.

Didmarton,,England,-,July,2020:,Traditional,Ha-ha,Wall,Outside,Of
Zdroj: Shutterstock

Pred vynájdením mechanických kosačiek sa na skracovanie trávnatého porastu bežne využíval dobytok. Koniec koncov, v mnohých končinách sveta (aj u nás) je tak tomu dodnes. Lenže kravy, kozy či ovce nevedia udržiavať anglický trávnik, ktorým sa pýšili mnohé panstvá. Ich majitelia tak museli nájsť spôsob, ako nevpustiť zvieratá do bezprostredného okolia svojich domovov a zároveň nenarušiť ráz pozemkov.

Len obyčajná priekopa by nepomohla, rýchlo by sa totiž naplnila vodou a slúžila na množenie komárov a iného hmyzu. Alebo by zarástla rôznymi rastlinami a bolo by potrebné ju udržiavať. Ha Ha ale fungovala tak, že zvieratá mohli spásať porast aj tesne pri múre.

Do Anglicka sa trend výstavby týchto dômyselných múrov dostal z Francúzska. Prvá ha-ha vyrástla v meste Stowe, kam ju chodili obzerať a obdivovať šľachtici. Tí potom kopírovali dizajn na svojich panstvách. V 19. storočí sa takéto múry začali hojne objavovať aj v ústavoch pre psychicky narušených ľudí. V pacientoch totiž nabudzovali dojem voľnosti.

Ha-ha ostala v 20. storočí akoby v zabudnutí, ale opäť sa dostáva do povedomia architektov. Využili ju napríklad začiatkom nového milénia v USA na ohraničenie Washingtonovho pamätníka.