MENU
Menu
zdroj: Public Domain
a

Techmag Čo dal svetu Západ? Druhá časť článku o triumfoch našej civilizácie

V prvej časti článku o triumfoch západnej civilizácie sme sa pozreli na také vymoženosti, akými sú kanalizácia či kníhtlač. Dnes sa vydáme iným smerom.

Scholastická a vedecká metóda
Dlhé storočia v rámci „vedy“ vládla patristika, ktorej úloha bola dopredu stanovená: mala rozumovo odôvodniť a objasniť to, čo bolo pre vieru nezvratnou pravdou. Z toho dôvodu bola filozofia medzi 2. a 8. storočím iba slúžkou teológie. V 13. storočí však svätý Albertus Magnus vyzval na rozlíšenie odhalenej pravdy od experimentálnej vedy. V Európe nabrala na sile scholastika – stredoveký filozofický smer pestovaný na školách Západu a v Byzancii. Od 13. storočia nastalo obdobie  rozkvetu škôl a vzniku univerzít. I keď samotná scholastika neoddeliteľne súvisela s cirkevnou doktrínou, pomohla vytvoriť zdravú vzdialenosť medzi rozumom a náboženstvom a stala sa nevyhnutnou pri prechode k renesancii. Magnus spolu so svojím študentom svätým Tomášom Akvinským uskutočnili mnohé vedecké pozorovania v astronómii, chémii, geografii a fyziológii. Ďalší rovesník z 13. storočia, Roger Bacon, vyzval na ukončenie plošného prijímania vopred pochopených predstáv, dokonca aj od vplyvných starodávnych mysliteľov ako bol Aristoteles. O tri storočia neskôr v roku 1621 publikoval Francis Bacon dielo Novum Organum. Text obhajoval indukčné uvažovanie ako nevyhnutný základ vedeckého myslenia. Indukčná metóda uvažovania (opak dedukčnej) funguje od najšpecifickejších príkladov po najširšie zovšeobecnenia a teórie. V induktívnom uvažovaní začíname niekoľkými pozorovaniami a špecifickými opatreniami na dosiahnutie  všeobecných záverov. A to bolo obrovské nóvum, ktoré postavilo základy dnešnej vedy.

Oboplávanie sveta
Mnohí archeológovia považujú za prvých námorníkov pôvodných obyvateľov Austrálie, ktorí sa vydali na more pred asi 60-tisíc rokmi. Nasledovali Polynézania, ktorí sa usadili na tichomorských ostrovoch, neskôr škandinávski prieskumníci a nakoniec Kolumbus. Najzásadnejší krok však prišiel pred 501 rokmi, keď Fernão de Magalhães vyplával zo Španielska s cieľom nájsť rýchlejšiu obchodnú cestu do východnej Indie. Nakoniec objavil úzku vodnú cestu na južnom cípe Južnej Ameriky, ktorá spájala dva oceány. Vychádzajúc z toho, čo je dnes známe ako Magalhãesov prieliv, sa bádateľ kochal pokojom oceánu a dal Tichému oceánu - alebo „pokojnému“ oceánu jeho meno. Magalhães sa nikdy nedostal späť do Španielska; v apríli 1521 ho zabili v boji s domorodcami na Filipínach. V skutočnosti iba jedno z pôvodných piatich plavidiel – Victoria - sa v nasledujúcom roku vrátilo späť do Španielska. Napriek tomu, že nenašli obchodnú cestu, Magalhãesov tím odpovedal na starodávny hlavolam kartografa: aký veľký bol svet.

Na Mesiac a ďalej
V roku 1784 sa ľudia v Paríži stali svedkami letu dvoch Francúzov, ktorí sa zapísali do histórie: markíz d'Arlandes a Pilatre de Rozier boli prvými pasažiermi teplovzdušného balóna. 70 metrov vysoký balón z ľanového a lakovaného papiera naplnený horúcim vzduchom prudko stúpal do výšky až dvetisíc metrov. „Aeronauti“ sa stali hrdinami a balónový motív prenikol do módy – od nábytku až po oblečenie. Aj keď to trvalo viac ako storočie, západná civilizácia urobila ďalší obrovský skok do neba, keď Wilbur a Orville Wright zostrojili prvé lietadlo v roku 1903. Letecká technika napredovala mimoriadne rýchlo, až sa stalo niečo nemysliteľné: Muž na Mesiaci. Úspech o to väčší, že iba 66 rokov po prvom lete lietadlom západná civilizácia dokázala dostať ľudí na Mesiac a priviezť ich späť nažive.

Výrobná linka
V decembri 1913 predstavil Henry Ford prvú pohyblivú montážnu linku. Snahou bolo uplatniť v praxi myšlienku, že pracovník môže vykonať tú istú akciu opakovane omnoho efektívnejšie ako celý rad rôznych krokov za sebou. Zmena vyústila do jedného z najväčších zlepšení efektívnosti práce v histórii: čas potrebný na výrobu automobilu Ford model T klesol z viac ako 12 hodín na dve hodiny a 30 minút, čo predstavuje takmer päťnásobný pokles. Výrobná linka spoločnosti Ford umožnila väčší prístup strednej triedy k vozidlám. Znížením času, kapitálových investícií a pracovnej sily potrebnej na výrobu klesla cena auta z 850 dolárov na menej ako 300 dolárov. Hromadná výroba viedla k hromadnej spotrebe – umožnila miliónom ľudí vlastniť auto a z Forda urobila miliardára. O desať rokov neskôr priniesla výrobná linka ďalšiu inováciu: päťdňový pracovný týždeň trvajúci 40 hodín. Efektívnosť výroby prostredníctvom montážnych pásov a zaučeného personálu spôsobili, že výroba bola rýchla a ľahká, preto na uspokojenie dopytu a dosiahnutie zisku neboli potrebné dlhé hodiny ani šesťdňový pracovný týždeň. Platilo to i keď Ford dával v roku 1914 viac ako dvojnásobné platy na vtedajšie pomery - pôsobivých päť dolárov za deň. Výrobná linka nastolila rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ktorá je charakteristickým znakom zdravého životného štýlu strednej triedy.

Kresťanstvo
Práve kresťanstvo vyformovalo našu spoločnú civilizáciu a európsku identitu vo všetkých jej politických, ekonomických a kultúrnych stránkach a predovšetkým v uznávaní ľudskej dôstojnosti. Viera v Boha a kresťanské hodnoty boli historicky zjednocujúcim momentom európskej kultúrnej rozmanitosti. Na druhej strane, obdobie križiackych výprav zanechalo na cirkvi nezmazateľný biľag, keď tieto vojenské výpravy západoeurópskych šľachticov odsúhlasila rímskokatolícka cirkev v súčinnosti so svetskou mocou proti (z pohľadu cirkvi) neveriacim a kacírom. Nebyť mnohých stredovekých mníchov, ktorí  udržiavali všetku múdrosť starodávneho sveta v podobe rukopisov, západný svet by nikdy nevyzeral tak, ako ho dnes poznáme. Rovnako veľký prínos pre civilizáciu majú mnohé kláštorné sestry. Bez neúnavnej práce napríklad pokornej svätej Kláry z Assisi, svätej Hildegardy z Bingenu a svätej Terézie z Ávily by bol svet odlišným miestom. Umenie, hudba, literatúra, sociálna spravodlivosť, spôsoby správania a mnoho ďalších súčastí našej spoločnosti existujú v podobe, v akej ich poznáme dnes, vďaka (dobrému i zlému) vplyvu kresťanstva na vlády západnej spoločnosti.