Človek patrí k najlepším vytrvalcom živočíšnej ríše. Prečo je to tak?

Badwater 135 v americkom Údolí smrti je možno najnáročnejším bežeckým pretekom. Trasa v dĺžke 217 kilometrov vedie z najnižšieho bodu Severnej Ameriky (86 metrov pod úrovňou hladiny mora) do výšky 2550 metrov nad morom. Pretek sa koná v júli, keď sa teploty v Údolí smrti šplhajú k 50 stupňom Celzia.

Máloktorý živočích by dokázal túto trasu odbehnúť a predsa sa na pretek každý rok hlási asi stovka bežcov, ktorí chcú otestovať svoju silu a výdrž a postaviť sa sile prírody. Ľudia dokážu tak dlho bežať vďaka tomu, že sa pohybujú po dvoch nohách. Tento fakt ale tiež spôsobuje, že sme asi o polovicu pomalší než iné, porovnateľne veľké zvieratá. Jednoducho povedané, v šprintoch sme slabí, no vytrvalostné behy nám idú.

Prečo je to tak? Dôkazy naznačujú, že pred asi siedmimi miliónmi rokov naši predkovia zišli zo stromov a zvolili si život na zemi. Sprvu sa pohybovali neefektívne, no ako evolúcia postupovala, vyvinul sa u nich takzvaný bipedalizmus, teda chôdza po dvoch nohách. Stalo sa tak aj vďaka potrebe vidieť na šírych stepiach na väčšiu vzdialenosť, predkovia človeka sa jednoducho potrebovali vzpriamiť.

Po vzpriamení sa telá našich predkov začali uspôsobovať na behanie. Skrátili sa prsty na nohách, aby sa pri behu nepolámali. V porovnaní s hornou polovicou tela sa na dolnej časti zväčšili kĺby, svaly i šľachy. Na rozdiel od iných primátov dnes máme pružnú chrbticu v tom zmysle, že môžeme otáčať ramenami a bokmi bez toho, aby sme museli otáčať aj hlavou. Pri behu sa tak môžeme pozerať stále rovno, aj keď sa telo krúti.

Zrejme najväčšou výhodou, ktorá nám umožnila behať, je však odvádzanie tepla. Chladíme sa celým povrchom tela a tepla sa vieme naraz zbavovať nosom i ústami. Homo sapiens je navyše jediný druh živočícha, ktorý sa vie potiť. Prirátajte k tomu absenciu srsti a máte tvora, ktorý sa dokáže veľmi ľahko chladiť a brániť organizmu pred prehriatím aj pri veľkej námahe.

Vďaka tomu boli naši dávni predkovia schopní loviť ešte predtým, než vynašli nejaké zbrane. Korisť jednoducho uštvali. Prenasledovali ju celé kilometre, až kým nepadla od vyčerpania.

Bohatá korisť poskytovala viac energie a kalórií, vďaka ktorým sa mozog stále zväčšoval. Kým pred dvomi miliónmi rokov mal objem asi 650 centimetrov kubických, tesne pred vynájdením poľnohospodárstva to bolo už 1500 centimetrov kubických. A to najmä vďaka tomu, že sme vynikajúci vytrvalostní bežci. Teda, prinajmenšom niektorí z nás sú.