Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Keď v decembri 1895 Wilhelm Röntgen predstavil svetu nový druh žiarenia, vedecká obec ostala v úžase. Lúče prechádzali drevom i knihami s hrúbkou tisícok strán, dokonca aj ľudským mäsom. V priebehu niekoľkých týždňov sa rozbehli búrlivé diskusie o tom, ako sa bude dať tento objav využiť v medicíne. Röntgenova manželka medzitým potom, ako videla snímku kostí vo svojej ruke, vyhlásila: „Videla som svoju smrť.“ Pohľad dovnútra vlastného tela jej pripomenul pominuteľnosť bytia.

Radiácia vzala v nasledujúcich rokoch životy stovkám rádiológov a vedcov. Už v marci 1896 sa pritom špekulovalo o škodlivých účinkoch röntgenových lúčov na človeka. Fascinujúci prelom vo svete vedy však mnohých primäl riskovať aj za cenu vlastného zdravia či rovno života. Zrejme prvým človekom, ktorý sa na vlastnej koži presvedčil o smrtiacich účinkoch röntgenového žiarenia, bol Clarence Madison Dally.

Narodil sa v roku 1865 v New Jersey a podobne ako jeho otec sa stal fúkačom skla. Najprv však slúžil v námorníctve a až v roku 1888 sa zamestnal v Edisonovej továrni na výrobu žiaroviek. Tam už pracoval jeho otec i traja bratia.

Edison si už začiatkom roku 1896 uvedomil význam Röntgenovho objavu a videl v ňom veľký potenciál. Obzvlášť ho zaujal výskum v oblasti fluorescenčných lámp. Povolal teda Clarenca Dallyho, ktorý mal povesť výborného fúkača skla, aby mu pomohol pri výskume. Dally vlastnoručne testoval svoje výrobky tak, že ich ľavou rukou držal medzi zdrojom röntgenového žiarenia a fluorescenčnou doskou. Vystavoval sa veľkým dávkam radiácie a hoci objavil fluorescenčnú lampu a priniesol Edisonovi slávu, zaplatil za to najvyššiu cenu.

Napriek tomu, že Edison Dallyho varoval a poučil o škodlivosti žiarenia, 31-ročný muž na to nedbal. Čoskoro mu začali vypadávať vlasy, mihalnice i obočie. Tvár sa mu zvraštila, ľavá ruka opuchla a na dotyk sa stala extrémne bolestivou. Prejavila sa v nej ateroskleróza, aj tie najmenšie cievy stvrdli. Do ruky neprúdila výživa, rany sa nehojili. Stav pravej ruky nebol taký vážny.

Dally si spočiatku nemyslel, že jeho stav je život ohrozujúci či trvalý. Namiesto ľavej ruky jednoducho používal pravú a v noci spal s oboma rukami vo vode, aby uľavil neznesiteľnému páleniu. Predpokladal, že keď prestane pracovať so žiarením, časom sa uzdraví.

V roku 1900 sa mu v ruke vyvinula rakovina. Liečba nezaberala a pažu mu pod ramenom amputovali. Prišiel tiež o štyri prsty na pravej ruke, ostal mu iba palec. O štyri roky neskôr však Clarence Madison Dally zomrel. Zabil ho mediastinálny karcinóm.

Jeho utrpenie v Edisonovi vyvolalo priam morbídny strach z röntgenového žiarenia. Zanechal výskum v oblasti fluorescenčných lámp. „Mohol by som takú lampu vyrobiť. Fungovala by, lenže časom by svojho majiteľa zabila,“ povedal. Dallymu už však toto rozhodnutie život vrátiť nemohlo.