Čínske železnice ešte v roku 2012 sprevádzkovali najdlhšiu trať pre rýchlovlaky na svete. Z Pekingu do Kantonu je to takmer 2 300 kilometrov a čínske vysokorýchlostné súpravy CRH – China Rail High-speed prekonajú túto vzdialenosť za menej ako osem hodín. Rozvoj železníc môže ostatný svet Číne len závidieť.

Tradičné bašty rozvoja superrýchlych vlakov – Japonsko a Francúzsko sa teraz inšpirujú u svojho učenlivého žiaka. Zaostávanie v železničnej doprave si uvedomujú aj USA, ale o skutočnom rozvoji vysokorýchlostných tratí môžu Američania zatiaľ len snívať.

Impozantný rozvoj čínskych železníc
Čína bude mať čoskoro 40-tisíc kilometrov vysokorýchlostných tratí. Len pre porovnanie, pred ôsmimi rokmi to nebolo ani desaťtisíc kilometrov. Impozantný plán výstavby železníc prijatý na konci deväťdesiatych rokov sa Číne darí plniť. Dôkazom je priebežné otváranie nových úsekov.

Doteraz najdlhšiu trasu rýchlovlakov na svete otvorili 26. decembra 2012, na výročie narodenia Mao Ce-tunga.. Stavba tejto trate sa začala v júni 2005 a dnes spája Peking s vyše 30 mestami. Rýchlotrať sprístupnila hlavné mesto krajiny pre 400 miliónov ľudí a podporila rozvoj veľkých mestských centier v tejto oblasti.

Cesta konvenčným vlakom z Pekingu do Kantonu trvala kedysi vyše 21 hodín. Dnešné rýchlovlaky, ktoré ju zvládnu pod osem hodín a svojou rýchlosťou konkurujú leteckým spoločnostiam, tlačia na ceny leteniek a odoberajú cestujúcich čínskym aerolinkám.

Lístok do druhej triedy medzi Pekingom a Kantonom sa dá kúpiť za 862 jüanov (čo je takmer 110 eur), lístok do prvej triedy stojí 1 380 jüanov (175 eur) a na business triedu si treba nájsť 2 724 jüanov (347 eur). Na trati premávajú súpravy s označením CRH, čo sú dnes už vlaky vyrábané v Číne, ale pôvodne išlo o rýchlovlaky vyrábané v Japonsku, Kanade, Nemecku a Francúzsku.

Súpravy z celého sveta
Pre vysokorýchlostné trate Číňania najprv uvažovali len o domácich vlakoch. Súpravy vyvinuté v Číne dosiahli síce v roku 2002 rýchlosť až 321 kilometrov za hodinu, ale boli poruchové. Nákup techniky zo zahraničia tieto problémy vyriešil a priniesol do krajiny vzorky vyspelých technológií.

V Číne tak začali jazdiť rýchlovlaky od Kawasaki, Siemensu, Bombardiera a Alstomu. Pri kúpe vlakov museli zahraničné spoločnosti súhlasiť so spoluprácou s domácimi firmami, ako aj s transferom príslušných technológií. Postupom času prevzali výrobu súprav čínske podniky, ktoré prišli aj s vlastnými modelmi.

Rýchlovlakom po Hodvábnej ceste
Tisíce rokov putovali obchodné karavány naložené korením a hodvábom z Ázie do Európy. Trasa známa ako Hodvábna cesta spájala Konštanínopol s centrami Ríše stredu. Čína sa teraz snaží presadiť spojenie krajín na Hodvábnej ceste rýchlotraťou.

Spojenie Pekingu s Londýnom by v starej izolovanej Ríši stredu znovu oživilo jej postavenie v strede vesmíru. Impozantný rozvoj vysokorýchlostných tratí má prekročiť hranice Číny. Dve trasy by mali viesť do Európy – do Londýna a do Berlína, tretia do Singapuru, Thajska, Mjanmarska, Malajzie a do Vietnamu.

Čínski inžinieri už pracujú v Mjanmarsku. Spojenie Európy a Číny železničnou traťou je prvým veľkým transkontinentálnym projektom po dokončení Sibírskej magistrály v roku 1916, ktorá spojila európsku a ázijskú časť Ruska. Peking už buduje vysokorýchlostné trasy v Turecku, vo Venezuele a v Saudskej Arábii.