Pod Yellowstonským národným parkom, ktorý ročne navštívia asi tri milióny ľudí, drieme zabijak. Jedna z najväčších sopiek na svete je taká obrovská, že jej vedci dali pomenovanie supervulkán. Dokázala by vyprodukovať erupciu na stupni 8 indexu vulkanickej aktivity. Len pre informáciu, tento index viac než osem stupňov nemá. Ak by vybuchla, do ovzdušia by vyvrhla viac než tisíc kilometrov kubických materiálu.
V pamäti živých ľudí je doteraz najsilnejšou sopečnou erupciou výbuch vulkánu Pinatubo na Filipínach. Dosiahol stupeň 6 na indexe vulkanickej aktivity a bol približne stokrát slabší než prípadný výbuch supervulkánu pod Yellowstonom.
Treba sa báť? Môžeme v dohľadnej dobe očakávať erupciu?
V médiách sa pomerne často objavujú správy o tom, že supervulkán čoskoro vybuchne. Vyhlásenia sú založené na tom, že k erupcii došlo naposledy pred 70-tisíc rokmi a vzhľadom na periodicitu výbuchov už sopka takpovediac „mešká“. Lenže takto vulkány nefungujú. Nemajú harmonogram, podľa ktorého by regulovali svoju činnosť. Jednoducho vybuchujú vtedy, keď sa pod povrchom nahromadí dostatok magmy a tlak ju donúti vystúpiť nahor. A supervulkán pod Yellowstonom zatiaľ nespĺňa ani jednu z týchto podmienok.
Mnohé sopky prechádzajú cyklami aktivity a neaktivity. Zväčša ide o priamy dôsledok toho, či majú prísun magmy. Vulkány, ktoré vykazujú pravidelnú činnosť, majú relatívne stály prísun magmy. Radí sa medzi ne napríklad slávna sopka Stromboli v Taliansku.
Supervulkány nie sú o nič temperamentnejšie než „bežné“ sopky a vulkanológovia ich pozorne sledujú. Ak by sa chystali vybuchnúť, vysielali by varovania, ktoré človek dokáže zachytiť. Monitorujú teploty, analyzujú vzorky vody a plynov a satelitmi sledujú termálne emisie.
Čo by teda naznačovalo, že má dôjsť k masívnej erupcii? Napríklad výskyt tisícok slabých zemetrasení v priebehu niekoľkých týždňov v spojení s extrémnymi terénnymi zmenami v rádoch desiatok centimetrov. Pôda v Yellowstone sa ročne dvíha o dva až tri centimetre a ročne sa tu vyskytne v priemere dvetisíc slabších zemetrasení. Ak by sa ich frekvencia drasticky zvýšila, znamenalo by to katastrofu globálnych rozmerov.
V okruhu 800 kilometrov od miesta erupcie by všetko pokryla desaťcentimetrová vrstva popola. Poľnohospodárstvo na americkom Stredozápade by bolo prakticky zničené. Štáty Montana, Idaho a Wyoming by zasiahli pyroklastické prúdy, ktoré by zabili desiatky tisíc ľudí. Prinajmenšom. Popol by padal na celé USA i Kanadu, účinky výbuchu by ale pocítili ľudia na celom svete v podobe vplyvu na globálnu klímu. Popol a plyny by vystúpili do atmosféry a blokovali slnečné lúče, takže priemerné globálne teploty by o niekoľko stupňov Celzia poklesli. Podľa odborníkov sa ale v dohľadnej dobe ničoho podobného netreba obávať.
