Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Rýn pravidelne prekračovali germánske kmene, ktoré vykonávali lúpežné vpády na územie Rímskej ríše a&nbsp;zasa sa rýchlo sťahovali späť. Za riekou sa však nachádzali aj kmene, ktoré prisľúbili Rímu spojenectvo. Medzi nimi aj Ubiovia, ktorí ponúkli Cézarovi lode, aby jeho légie prekonali Rýn. Nerobili tak z&nbsp;lásky k&nbsp;Rimanom, ale skôr zo strachu pred kmeňom Svébov, ktorý Ubiov utláčal.
Cézar ich ponuku odmietol a&nbsp;rozhodol sa postaviť most. Tým demonštroval nielen spojenectvo s&nbsp;Ubiami, ale aj schopnosť Ríma viesť vojnu všade, kde chce. Cézar písal aj o&nbsp;tom, že lode nepovažuje za dostatočne bezpečné, a&nbsp;že prijatie takejto ponuky by bolo urážkou cti rímskeho ľudu.

Pre stavbu mosta vybral miesto medzi dnešnými mestami Andernach a&nbsp;Neuwied. Hĺbka vody tu dosahovala až deväť metrov. Na oboch brehoch rieky najprv vyrástli strážne veže, ktoré chránili prístup k&nbsp;stavenisku. Na Rýne povyše budúceho mosta tiež Rimania vybudovali bariéry, ktoré mali chrániť stavbu pred útokmi pomocou splavovania kmeňov, ale aj pred poškodením mosta naplaveninami.
Cézarových 40-tisíc legionárov postavilo most v&nbsp;priebehu len desiatich dní. Využívali kmene stromov, ktoré šikmo zarážali pomocou baranidla do dna rieky. Most bol navrhnutý tak, aby držal pohromade tým pevnejšie, čím silnejší je tok rieky.
Cézar vo svojich zápiskoch o&nbsp;vojne v&nbsp;Galii zanechal pomerne presný technický opis tohto mosta, lenže neskoršie pokusy o&nbsp;rekonštrukciu stavby sa napriek tomu líšili v&nbsp;závislosti od architekta.

Meno človeka, ktorý vymyslel tento typ mostov, sa presne nezachovalo. Nie je dokonca známa ani dĺžka mosta, ktorý viedol cez Rýn, odhaduje sa na čosi medzi 140 až 400 metrami.
Isté je, že keď bola stavba dokončená, légie prešli na druhý breh, kde už na ne čakali Ubiovia. Cézar sa tu dozvedel, že znepriatelené kmene sa presunuli ďalej na východ. Legionári ich nedokázali dostihnúť, a&nbsp;tak sa po vypálení niekoľkých osád vrátili späť cez Rýn na územie ríše. Cézar rozhodol, že most predstavuje priveľké nebezpečenstvo, pretože by sa cezeň mohli nepriatelia rýchlo dostať ponad Rýn. Dal teda príkaz na jeho strhnutie len 18 dní potom, ako bol most dokončený.

O&nbsp;dva roky neskôr sa podobný scenár opakoval a&nbsp;Cézar nechal postaviť nový most asi dva kilometre severne od toho pôvodného. Légie prekročili Rýn, nepriateľské kmene opäť ušli na východ a&nbsp;legionári sa vrátili do ríše. Tentokrát ale nechal Cézar zbúrať len malú časť mostu, ktorá sa dotýkala východného brehu Rýna, a&nbsp;prikázal vybudovať strážne veže na ochranu zvyšku mosta. Kmeňom na opačnom brehu tak dal jasne najavo, že légie sa môže kedykoľvek a&nbsp;najmä veľmi rýchlo vrátiť.
Jeho taktika sa vyplatila a&nbsp;hranica ríše na Rýne bola desaťročia stabilná. Navyše umožnila kolonizáciu údolia Rýna a&nbsp;výstavbu stálych mostov.
Čo sa týka Ubiov, tí boli vernými spojencami Rimanov a&nbsp;v&nbsp;roku 39 pred Kristom im bolo umožnené usídliť sa na západnom brehu rieky, pretože sa báli pomsty od kmeňov nepriateľských voči Rimanom. V&nbsp;nasledujúcich stáročiach sa postupne zmiešali s&nbsp;Frankmi a&nbsp;patria medzi predkov dnešných Francúzov.