Antarktída je mrazivá a nehostinná. Priemerná teplota tu v zime dosahuje -50 stupňov Celzia, vietor bežne fúka rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu a ročne tu spadne len čosi vyše 160 milimetrov zrážok. Niet divu, že tu žije len hŕstka vedcov a neexistuje tu žiadne pravidelné osídlenie.
Bolo by však vzhľadom na technologický pokrok a zmenu klímy možné žiť na Antarktíde?
Najchladnejší kontinent sa už dnes stáva domovom niekoľkých invazívnych druhov rastlín a zvierat, ktoré využívajú, že teplota tu pomaly stúpa. Človek sa však k týmto druhom neradí a ešte najmenej sto rokov nebude.
Prekážkou je aj odľahlosť Antarktídy. Tunajšie prostredie síce je nehostinné, ale až tak sa nelíši od Grónska, Islandu a severných oblastí Nórska, Ruska, Kanady či Aljašky. A tu predsa ľudia normálne žijú. Ak by išlo len o počasie, Antarktída by možno mohla hostiť ľudské sídla. Človek by sa však musel spoliehať výhradne na dovoz potravín, aspoň v prípade, že by tu vzniklo sídlo s niekoľkými stovkami obyvateľov. A to by bol vzhľadom na odľahlosť a nedostupnosť Antarktídy problém.
Potom je tu otázka elektriny. Niektoré výskumné stanice dnes fungujú na báze obnoviteľnej energie, konkrétne vďaka vetru a slnku. Na slnečnú energiu sa však nedá spoliehať počas polárnej noci, preto by musel nastať značný posun v oblasti uchovávania energie.
Minulosť a budúcnosť antarktickej klímy
Pred približne 100 miliónmi rokov mala Antarktída rozvinuté lesy, dokonca sa tu vyskytovali lesné požiare. A áno, žili tu aj dinosaury. Kontinent však postupom času chladol až sa dostal do fázy, v ktorej ho poznáme dnes. Paleoklimatológovia sa na základe zozbieraných dát snažia určiť, ako sa bude klíma v Antarktíde vyvíjať. Predpokladajú, že postupom času bude pripomínať prostredie, aké panuje v najjužnejších častiach Južnej Ameriky, teda v Ohňovej zemi. Na lesy, poľnohospodárstvo či chov zvierat tu ale v najbližšom storočí môžeme zabudnúť.
