Fasáda je z šedého pohľadového betónu, vytŕčajúcimi ventilačnými rúrami sa Mäusebunker skutočne ponáša na bojovú loď s vysunutými kanónmi. Zo strechy pre zmenu čnejú vysoké komíny. Stavbu, ktorá je dokonalým symbolom brutalistickej architektúry, navrhol manželský pár Hänskovcov ešte v roku 1971. Dokončiť ju mali o tri roky neskôr, lenže výstavba sa mimoriadne predražovala, a tak Mäusebunker otvorili pracovníkom až v roku 1981. Stal sa súčasťou Slobodnej berlínskej univerzity a sídlilo v ňom Ústredné zvieracie laboratórium, ktoré bolo prepojené s budovou Inštitútu hygieny a mikrobiológie prepojené podzemným tunelom.
Mäusebunker mal vyzerať ako pevnosť, v konečnom dôsledku sa ale viac ponáša práve na bojovú loď. Nech je, ako chce, Nemecké múzeum architektúry, ktoré sídli vo Frankfurte, ho nazvalo „najzlovestnejšou stavbou nemeckého povojnového modernizmu.
Zlovestný nebol len jej výzor, ale aj účel. Univerzita nechala postaviť Mäusebunker, aby sa v ňom vykonávali pokusy na zvieratách, a aby sa tu zvieratá za účelom experimentov aj množili. Z bezpečnostných dôvodov sú laboratóriá umiestnené v strede budovy a ich ventiláciu zabezpečujú práve „kanóny“.
Od roku 2010 je budova uzavretá a opustená. Mnohí Berlínčania ju považujú za jazvu na tvári mesta a požadujú jej zbúranie spolu so susednou budovou Inštitútu hygieny a mikrobiológie. Aktivistom a architektom sa ale podarilo demolácii zabrániť a dnes sa uvažuje o tom, na aké iné účely by sa dali stavby využiť.
