Ešte v 19. storočí sa mnohí Briti radi zúčastňovali behu s býkmi. Prvá zmienka o tomto podujatí na Britských ostrovoch pritom pochádza ešte z roku 1389, keď sa konalo v meste Stamford. V dobových dokumentoch sa píše: „Na sviatok svätého Martina cech mäsiarov podľa dávnej tradície vypustí do ulíc býka hnaného psami. V cieli býka zabijú a členovia cechu potom hodujú.“

Ďalšia zmienka pochádza z roku 1646: „Mestskí mäsiari na vlastnú útratu zoženú čo najdivokejšieho býka a ráno ho pustia do ulíc. Ľudia si pozatvárajú okná i dvere a odvážlivci pred býkom utekajú a psy ho naháňajú.

Beh s býkom sa tradične konal 13. novembra. Približne o 10:15 sa všetky obchody zavreli a obili doskami dvere i okná. Bočné ulice sa zabarikádovali tak, že býk mohol utekať len vytýčenou trasou. Lákalo ho volanie davu a trvalo niekoľko dlhých a pre zviera útrpných hodín, kým ho konečne zabili a naporciovali. Mäso potom zjedli členovia cechu mäsiarov, neskôr sa rozdávalo chudobným.

Podobnú „zábavku“ praktizovali aj v meste Tutbury, a to až do roku 1778. Býka zaobstaral cech trubadúrov, ktorí ho naháňali po meste a ak ho dokázali chytiť, mohli s ním naložiť podľa vlastného uváženia. Asi netreba dodávať, že zviera väčšinou skončilo v rukách skúseného mäsiara. Po úpadku cechu sa z podujatia stala skôr opilecká zábava a keď v roku 1778 býk zabil človeka, tradícia skončila.

V Stamforde sa beh s býkmi konal dlhšie. V roku 1833 proti nemu protestovala Kráľovská spoločnosť ochrany zvierat a v meste takmer došlo k výtržnostiam. Stamfordčania bránili svoju starodávnu tradíciu ako „tradičný, chlapský a anglický šport, ktorý podnecuje odvahu, obratnosť a chladnokrvnosť zoči voči nebezpečenstvu“. Tvrdili, že ide o menej krutú aktivitu než lov na líšky. Miestne noviny sa do sporu zapojili vyhlásením: „Kto alebo čo je táto spoločnosť, keď si uzurpuje postavenie úradov a chce zrušiť našu starodávnu kratochvíľu?“

V roku 1836 sa podujatia zúčastnilo až šesťtisíc osôb. Došlo k výtržnostiam, dav dokonca napadol policajta a vrhol sa aj na dom človeka, ktorý brojil proti behu. V následnom súdnom procese bolo za vinných z výtržníctva uznaných viacero ľudí, ale ani to neznamenalo koniec behu.

Nasledujúci rok sa konal ešte väčší beh a starosta mesta sa ho márne snažil zastaviť, hoci najal 200 mužov, ktorí mali udržiavať poriadok. Účastníci podujatia vrátane žien a detí po nich hádzali kamene a dlažobné kocky a incident vyústil vo viacerých ranených. Býk však prežil.

Posledný beh sa konal v roku 1839 za účasti stoviek vojakov. Práve oni podujatie rýchlo ukončili, chytili býka a starosta donútil miestnych zaplatiť za prítomnosť vojska, a to aj počas nasledujúcich štyroch rokov, keď sa mal beh konať. Ľudia si dobre rozmysleli, či im výtržnosti stoja za peniaze, a behu s býkom na Britských ostrovoch definitívne odzvonilo.

Ktovie, možno keby dnes agresívni fanúškovia platili za policajné manévre pred zápasmi, tiež by si svoje konanie rozmysleli.