Na obrázku nižšie uvidíte jazvu, ktorú na čínskej púšti zanechalo 60 rokov banskej činnosti. Keď Čína po ukončení okupácie Mongolska vracala Mongolsku územia, túto zdanlivo nehostinnú púšť si nechala. Mohlo za to obrovské nerastné bohatstvo, o ktoré sa krajina draka nechce deliť. Vďaka nemu totiž existujú moderné technológie v takom rozsahu, v akom ich poznáme.

V baniach Bayan Obo sa ťaží 17 prvkov, bez ktorých si moderný človek ťažko predstaví život. Využívajú sa totiž pri výrobe komponentov do smartfónov, notebookov, fotoaparátov, nabíjateľných batérií, elektrických a hybridných vozidiel, televízorov a tak ďalej. Bez nich by sa nezaobišli ani výrobcovia navádzaných zbraní, GPS, laserov, radarov či sonarov. Takzvané „vzácne zeminy" majú nezvyčajné elektromagnetické vlastnosti, vďaka ktorým vie človek vyrobiť predmety menšie, rýchlejšie, silnejšie a ľahšie.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/zo-zeme-vyrazili-stlpy-ohna-podzemne-explozie-ktore-zabili-desattisic-muzov/919470.html" target="_blank">Zo zeme vyrazili stĺpy ohňa: Podzemné explózie, ktoré zabili desaťtisíc mužov</a>

Jedným z príkladov môže byť neodýmový magnet. Ak ste ho niekedy držali v rukách, zrejme viete o čo ľahší a zároveň silnejší je od bežného železného magnetu. Bez takýchto magnetov by sme asi nemali klasické harddisky, ale ani reproduktory v smartfónoch či dokonca vibračné zvonenia.

Vzácnych zemín síce priemysel nepotrebuje veľa, ale môžete si ich predstaviť ako koreniny v kuchyni. Aj takého čierneho korenia či muškátového orieška dávate do jedla málo, a predsa tým výrazne ovplyvníte jeho chuť.

Napriek svojmu názvu mnohé zo vzácnych zemín vlastne nie sú až také vzácne. Cérium je 25. najrozšírenejším prvkom na Zemi a je ho dokonca viac než medi. Dokonca aj túlia a lutécia, dvoch najvzácnejších prvkov z tejto skupiny, je 200-krát viac než zlata. Problém spočíva v ich ťažbe. Vzácne zeminy totiž ťažko nájsť v takej koncentrácii, aby sa ťažba ekonomicky vyplatila.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/odola-aj-jadrovej-bombe-miesto-kde-sa-skryva-kulturne-dedicstvo/912514.html" target="_blank">Odolá aj jadrovej bombe: Miesto, kde sa skrýva kultúrne dedičstvo</a>

Čína dnes ťaží 97 percent všetkých vzácnych zemín, ktoré sa používajú vo svetovom priemysle. Dve tretiny z tohto objemu pochádzajú práve z Bayan Obo. Aj vďaka tomu je krajina draka schopná ponúkať mnohé technologické výdobytky lacnejšie než iné krajiny.

V poslednej dekáde Čína postupne znižovala exporty vzácnych zemín do iných krajín. Údajne preto, že spomalila ich ťažbu v snahe väčšmi chrániť životné prostredie. Oveľa logickejší sa však zdá byť iný dôvod: spomalenie rastu konkurencie z iných krajín. Životné prostredie v okolí Bayan Obo už totiž zrejme nezachráni ani úplné zastavenie ťažby vzácnych zemín. Ide o miesto, ktoré si bežný Európan zvyknutý na 21. storočie ťažko predstaví. Pripomína skôr kulisy zo sci-fi filmu, v ktorom nabrala priemyselná revolúcia šialené rozmery. Všade sa týčia komíny, ktoré chrlia dym, vo vzduchu sa vznáša zápach síry a jedovatý odpad v nádržiach vyzerá ako hustá olejová hmota, ktorej zápach človeka zadúša.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/foto-aktivisti-ziju-na-stromoch-brania-korporacii-aby-vyklcovala-les/909878.html" target="_blank">FOTO: Aktivisti žijú na stromoch, bránia korporácii, aby vyklčovala les</a>

Čínsky monopol na vzácne zeminy a obmedzenie ich exportu sa samozrejme nepáči iným krajinám, ktoré sa pokúsili konať cez Svetovú obchodnú organizáciu. Z jej výčitiek si ale krajina draka ťažkú hlavu nerobí, veď prečo by mala? Ostatné štáty teda hľadajú alternatívu v baniach na iných kontinentoch, kde sa kedysi vzácne zeminy ťažili. Problém však spočíva v tom, že Čína v 90. rokoch 20. storočia výrazne znížila ceny vzácnych zemín, ktoré exportovala, čím vlastne zruinovala konkurenciu. A tá teraz novú ťažbu rozbieha len pomaly. Navyše vo vzduchu stále visí obrovské znečistenie prostredia, ktoré pri ťažbe vzniká. Mnohé západné krajiny aj preto ťažbe na svojom území bránia. Projekt ťažby v Španielsku, ktorá by pokryla tretinu ročného dopytu Európy po vzácnych zeminách, nedostal zelenú práve kvôli environmentálnym obavám.

Nádej spočíva aj v recyklácii starej elektroniky. Len v Japonsku je odhadom 300-tisíc ton vzácnych zemín ukrytých vo vyhodených počítačoch, telefónoch a podobne. Autor: Noel Foto: Shutterstock

Baňa, vďaka ktorej máte telefón. Devastuje životné prostredie, ale zarába

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás