Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Piccard bol dobrodruh, ktorý vyletel do hornej atmosféry Zeme a ponoril sa aj do hlbín oceánov. Auguste Antoine Piccard a jeho dvojča Jean Felix Piccard sa narodili v Bazileji vo Švajčiarsku v roku 1884. Ich otec bol profesorom chémie na Bazilejskej univerzite. Bratia nasledovali vedecké kroky svojho otca a navštevovali Švajčiarsky federálny technologický inštitút. Auguste dokončil štúdium fyziky, jeho brat študoval chémiu. Po promócii Auguste zostal pracovať na inštitúte ako profesor. Neskôr sa presťahoval na univerzitu v Bruseli, kde prijal miesto na oddelení fyziky.

Piccard sa začal zaujímať o kozmické žiarenie a plánoval expedíciu do vyšších vrstiev atmosféry, kde mohol merať kozmické žiarenie a poskytnúť experimentálne dôkazy pre teórie Alberta Einsteina. Na dosiahnutie veľkých výšok a prežitie preto navrhol a postavil hliníkovú kapsulu alebo gondolu, v ktorej mohli prieskumníci pohodlne a v bezpečí sedieť a vykonávať rôzne experimenty, kým sa balón naplnený vodíkom a gondola vznášali hustým vzduchom.

Auguste Piccard s kolegom Paulom Kipferom vzlietli 27. mája 1931 z nemeckého Augsburgu v pretlakovej kapsule. Počas výstupu začalo do kabínky zatekať, no upchali ju vazelínou a vatou. Následne balón pokračoval v stúpaní, kým nedosiahol rekordnú výšku 15 781 metrov, čím sa obaja stali prvými ľuďmi, ktorí sa ocitli v stratosfére. Piccard a jeho spoločník merali kozmické žiarenie a zistili, že je oveľa silnejšie ako na zemskom povrchu. Vzorky horného vzduchu „uložili“ vo valcoch na ďalšiu analýzu, aby dokázali, aký je mimoriadne bohatý na ozón. Po dokončení pozorovaní sa prieskumníci pokúsili zostúpiť, no neúspešne. Keď sa im minuli kyslíkové nádrže, bezcieľne sa vznášali nad Nemeckom, Rakúskom a Talianskom. Chladný večerný vzduch balón nakoniec stiahol a zniesol na ľadovec neďaleko Ober-Gurl v Rakúsku. Muži vo vzduchu strávili 17 hodín.

Piccard prekonal svoj vlastný rekord o rok neskôr, 18. augusta 1932, keď na inom balóne vystúpil do výšky 16 201 metrov. Celkovo uskutočnil 27 letov. Po dobytí neba sa rozhodol pokoriť oceán. V roku 1937 navrhol pretlakovú kapsulu, ktorá umožňovala potápať sa do najhlbších morských hlbín. Vynález nazval batyskaf. Batyskaf bol ťažší ako voda a ľahko sa potopil, ale na to, aby stúpol z morského dna, použil Piccard rovnaké princípy, aké ho priviedli do stratosféry – vztlak. Keďže nemohol použiť vzduch, pretože pri obrovskom tlaku v hĺbkach sa vzduch ľahko stlačil, použil benzín, ktorý bol ľahší ako voda. Navrhol obrovskú nádrž, ktorú naplnil benzínom a pod ňu zavesil gondolu pre cestujúcich. Aby sa plávajúce potopilo a opätovne vynorilo, pripevnil k plaváku závažia zo železa a ovládal ich pomocou uvoľňovacieho mechanizmu.

Druhá svetová vojna prerušila stavbu batyskafu, ktorý Piccard dokončil až v roku 1948. 26. októbra 1948 pri pobreží Kapverd úspešne uskutočnil prvý skúšobný ponor. 3. novembra 1948 pri hlbšom ponore približne 1 400 metrov kabína dokonale odolávala tlaku, no plavák vážne poškodilo silné vzdúvanie vody, s ktorým sa pri ponore stretol. Piccard so synom Jacquesom postavili druhý batyskaf s názvom Trieste a spoločne sa v roku 1953 ponorili do hĺbky 3 150 metrov. V roku 1956 uskutočnil Auguste Piccard ponor 3 810 metrov. Len o šesť rokov neskôr, 23. januára 1960, Piccardov syn Jacques Piccard a poručík amerického námorníctva Don Walsh vzali batyskaf do najhlbšieho bodu v oceáne s názvom Challenger Deep v Mariánskej priekope a stali sa prvými osobami, ktorým sa podarilo ponoriť na najhlbšie miesto.

Auguste Piccard zomrel 24. marca 1962 na infarkt, mal 78 rokov. Aj po svojej smrti naďalej inšpiroval generáciu letcov vrátane svojho vnuka Bertranda, ktorý v roku 1999 uskutočnil prvý nepretržitý let so solárnym pohonom okolo sveta.

Auguste Piccard dobyl stratosféru aj hlbiny oceánov

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Auguste Piccard dobyl stratosféru aj hlbiny oceánov

Radomír

Súvisiace články

Najstrašidelnejšie zvieratá na zemi: Vydesia aj vás?

Vedci zo sci-fi filmov, ktoré si môžete v pohode kúpiť

Viete, čo znamenajú čísla na pneumatikách automobilov? (KVÍZ)

Milovníci mäsa, pozor. Čoskoro bude možnosť ochutnať aj chránené druhy živočíchov

Ktorá značka áut je spoľahlivejšia? Otestujte sa (KVÍZ)

Najstarší prístav na svete má viac než päťtisíc rokov, bol majstrovským dielom

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás