Cieľ súboja bol jediný: poraziť súpera akýmikoľvek prostriedkami. Súčasťou pankratia boli údery, kopance, krútenie končatín i škrtenie. Nesmelo sa akurát hrýzť a strkať prsty do očí. Súboj končil, keď jeden z mužov priznal porážku, alebo keď upadol do bezvedomia. Mnohí bojovníci však pri zápasoch zomreli.

Arrhachión bol jedným z nich. Išlo o jedného z najznámejších zápasníkov starovekého Grécka, ktorého poznali na celom Peloponéze. V rokoch 572, 568 a 564 pred Kristom zvíťazil na olympijských hrách práve v pankratiu. Jeho posledné víťazstvo však znamenalo aj mužovu smrť. Zomrel v ringu. Ako to však bolo možné?

Podľa príbehu, ktorý koluje do dnešných dní naprieč tisícročiami, Arrhachióna zovrel jeho súper nohami okolo krku do smrtiacich klieští. Postupne zosilňoval zovretie v snahe donútiť Arrhachióna, aby sa vzdal. Ten však odmietal priznať porážku a naďalej kládol odpor. Bolo však jasné, že nemá šancu, a možno aj zvažoval kapituláciu, keď na Arrhachióna zavolal jeho tréner: „Aký vznešený epitaf dostaneš, keď sa nevzdáš: V Olympii ho nikdy neporazili!“

Tie slová vraj dodali Arrhachiónovi silu a tesne predtým, ako zomrel, zvrtol súperovi členok a zlomil mu ho. Bolesť donútila muža uvoľniť zovretie a zdvihnúť ruku na znamenie kapitulácie. Arrhachión však vtedy padol mŕtvy k zemi.

Sudcovia rozhodli, že keďže sa jeho súper vzdal, Arrhachión musí byť víťazom zápasu. Ide tak o jediného športovca, ktorý na olympijských hrách získal titul post mortem.

Dodnes sa pojednáva o príčine mužovej smrti. Niektorí tvrdia, že mu súper zlomil väz, iní hovoria o udusení. Pri udusení totiž človek najprv upadne do bezvedomia a naďalej mu treba obmedziť prúdenie kyslíka do mozgu, aby zomrel. K tomu však podľa príbehu nedošlo. Historici poukazujú na fakt, že keby Arrhachión upadol do bezvedomia, rozhodca by si to všimol a ukončil by zápas. K ničomu takému ale nedošlo.

Arrhichionova socha patrí k najstarším sochám olympijských víťazov, aké poznáme. Dnes je vystavená v Múzeu olympijských hier v Olympii.