MENU
Menu

Techmag Archeológovia budúcnosti: čo po nás nájdu?

Možno ste sa domnievali, že digitálnemu svetu chýba fyzická forma, akú majú napríklad knihy či kamenné tabule s nápismi. Ste však na omyle. Budúci archeológovia po nás nájdu viac informácií, než by ste si dokázali predstaviť.

Archeológovia budúcnosti: čo po nás nájdu?
Brewster Kahle je zakladateľom internetového archívu, ktorý je úložiskom obrovského množstva informácii. Nájdete v ňom všetko: od naskenovaných časopisov a kníh cez filmy a piesne až po celé webové stránky. Dáta majú už dnes veľkosť viac než 20 petabytov, čo je 20 miliónov gigabytov.

Všetky informácie sú uložené na fyzických médiách, teda na harddiskoch či magnetických páskach. Asi si viete predstaviť, že zaberajú pomerne veľa priestoru, to však nie je jediný problém, s ktorým sa internetový archív musí vysporiadať. Harddisky či cédečka majú totiž obmedzenú životnosť a riziko straty informácií, ktoré sú na nich uložené, s každým rokom stúpa.

Veľká časť súčasnej kultúry existuje najmä v digitálnej podobe. Má šancu prežiť ďalšie storočia? Čo sa stane s informáciami, ktoré máme o vedeckých poznatkoch, spoločnosti, inštitúciách či histórii? Produkujeme ich obrovské množstvo, a všetky sa na papier vytlačiť nedajú. K čomu sa teda archeológovia v budúcnosti obrátia, keď budú chcieť zistiť, ako sme žili?

Jednou z možností je čítanie údajov z DNA. To dokážeme urobiť už dnes a je pravdepodobné, že v budúcnosti bude technológia takéhoto získavania informácií oveľa lacnejšia a rýchlejšia.

Je tu však jeden problém: DNA je nestála. Rozkladá sa už po pol roku a v nehostinných podmienkach nevydrží ani tak dlho. Vedci teda hľadajú spôsob, ako ju stabilizovať. Riešením môžu byť takzvané syntetické fosílie.

Robert Grass zo švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu sa pokúša spolu s kolegami nájsť vhodný materiál, z ktorého by bolo možné vyrobiť umelé fosílie.

Archeológovia budúcnosti: čo po nás nájdu?
V prírode sa DNA najlepšia uchováva v kostiach za veľmi nízkej teploty. Z tohto dôvodu napríklad vedci dokázali prečítať DNA z kostí koňa starých 700-tisíc rokov. Kosti však obsahujú fosforečnan vápenatý, ktorý sa vo vode rozpúšťa. To nie je dobrá správa.

Materiál, z ktorého by bolo možné syntetické fosílie vyrobiť, je pomerne bežný a chytáte ho do rúk každý deň. Je ním sklo.

Sklené fľaše a poháre sú krehké aj kvôli svojej veľkosti. Tie, ktoré používa Grass a jeho kolegovia, sú však extrémne pevné, a to vďaka rozmerom. Sú veľké asi ako zrnko piesku a v každej nádobe sa nachádza časť DNA o veľkosti 150 nanometrov. Tieto nádoby môžete zmraziť, udierať po nich kladivom alebo ich vložiť do lisu a nebude to mať na ne žiaden vplyv.

Sú schopné odolať aj veľmi vysokým teplotám, no DNA v nich nie. Grass tvrdí, že by sa rozpadla pri viac než 200 stupňoch Celzia. Nádoby by teda požiar v laboratóriu prežili, materiál v nich už ale nie. Zatiaľ ich vedci skladujú pri teplote -18 stupňov Celzia.

A hoci ide o technologicky i finančne náročný proces, uchovávanie informácií týmto spôsobom sa zdá byť zatiaľ najlepším.

Stopy pre archeológov budúcnosti však po sebe zanechávate aj vy, a to v podobe odpadu. Každý jeden človek vyprodukuje za život tony odpadu, z ktorých veľká časť sa prirodzenou cestou rozkladá extrémne dlho.

Je teda celkom pravdepodobné, že zatiaľ čo vy budete už tisícročia voňať fialky odspodu, na zemskom povrchu sa budú povaľovať vami odhodené obaly z umelej hmoty. Cenná stopa pre archeológov, to áno. Ľudia dnes ale ocenia skôr to, keď budete odpadky hádzať do koša.

Autor: Filip
Foto: BBC

 

DISKUSIA
10.12. 2015 2:30
Diskusia