MENU
Menu

Techmag Americká základňa v ľade: Kto sa postará o rádioaktívny odpad?

Asi tisíc kilometrov od Severného pólu sa nachádza americká vojenská základňa Camp Century. Je to obrovská sieť tunelov vyhĺbených do grónskeho ľadovca, ktorá mala slúžiť na uskladnenie jadrových zbraní. Dnes je potenciálnou ekologickou katastrofou.

Americká základňa v ľade: Kto sa postará o rádioaktívny odpad?
Hĺbenie vyše troch tisícok kilometrov tunelov pod povrchom Grónska začalo v roku 1959. Tvrdenia vlády, že sa tak deje v rámci vedeckého projektu, boli len zásterkou. Grónsko bolo totiž pre Američanov strategickým bodom, ktorý mohol slúžiť pri prípadnom jadrovom útoku na ZSSR.

Pád amerického bombardéra v Arktíde: Havária, po ktorej mohol nastať Armageddon

Hrubá vrstva ľadu mala podľa vojenských plánovačov poskytnúť dokonalú ochranu pred zbraňami nepriateľa. Ako sa však ukázalo, ľad nebol taký stabilný, ako sa na prvý pohľad zdalo. „Strop" sa neustále posúval a deformoval tunely. Stačilo necelých desať rokov a Camp Century musela jeho posádka opustiť.

Pentagón bol presvedčený, že ľad základňu naveky pochová. Napokon, budovali ju na mieste, kde boli teploty neustále pod bodom mrazu a hrubá vrstva snehu sa mala neprestajne meniť na ľad a naďalej rásť. Prišlo však globálne otepľovanie.

Vasilij Archipov: muž, ktorý zachránil aj váš život

Základňa mala v roku 1967, keď ju vojaci opustili, k dispozícii vlastnú knižnicu, kino, ošetrovňu, kuchyňu, jedáleň, kaplnku a dve elektrárne: dieselovú a jadrovú. Armáda pri rušení Camp Century kľúčové časti jadrovej elektrárne odviezla naspäť do USA, väčšina infraštruktúry základne však ostala v Grónsku. Nízko aktívny odpad z reaktora a nafta tiež.

Americká základňa v ľade: Kto sa postará o rádioaktívny odpad?
Predpokladá sa, že v Camp Century sa dodnes nachádza asi 20-tisíc litrov chemického odpadu a 24-miliónov litrov biologického odpadu, ktorý ostal v kanalizácii. O niekoľko desaťročí, keď voda z roztopeného ľadu prenikne k týmto škodlivým látkam, môže mať negatívny vplyv nielen na grónsku faunu, ale aj na samotných Grónčanov.

Otázne je, kto by mal zabrániť vypuknutiu ekologickej katastrofy. Grónsko je oficiálne súčasťou Dánska. V roku 1957, keď prebiehali rokovania o stavbe Camp Century, bolo Dánsko samozrejme proti tomu, aby na jeho území stála jadrová základňa iného štátu. Pre Američanov však bolo Grónsko zo strategického hľadiska veľmi cenné, a tak veľvyslanec v Kodani Val Peterson dánskemu premiérovi napísal: „Ak - povedzme - by USA mali v Grónsku jadrové zbrane, chcela by to dánska vláda vedieť?" O pár dní dostal neurčitú odpoveď, ktorú si Američania vyložili ako súhlas s pokračovaním vo svojom pláne.

6 malých chýb, ktoré takmer zničili svet

Dohoda znela, že Camp Century netreba pri likvidácii odvážať späť do USA a infraštruktúra môže byť ponechaná v Grónsku. Čo však s ekologicky nebezpečným či dokonca rádioaktívnym odpadom? Tomu už sa zmluva nevenovala. Základňa je de facto majetkom USA, no leží na dánskom území a z hľadiska medzinárodného práva je určenie toho, kto má zlikvidovať nebezpečný odpad, nejasné.

Prekvapivé je, že existencia Camp Century mala zmysel aj z vedeckého hľadiska, ktoré malo slúžiť len ako zásterka pre to vojenské. Okrem vojakov tu totiž žili aj výskumníci, ktorým hĺbenie tunelov umožnilo sledovať, ako sa vyvíjala zemská klíma. Stranou neostávalo ani pozorovanie mikroorganizmov, ktoré kedysi dávno uviazli v ľade. Je však otázne, či vedecký prínos základne bol väčší, ako je jej potenciálne nebezpečenstvo.

DISKUSIA
26.8. 2018 11:00
Diskusia