Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Kým svet stále spotrebúva ropu, akoby klimatická kríza neexistovala, niektorí vizionári hľadajú spôsoby, ako spraviť obnoviteľné zdroje energie efektívnejšími. Hoci sa solárna energia za posledné desaťročia výrazne zefektívnila, jedna odvážna myšlienka by mohla priniesť jej zásadný posun – umiestniť solárne panely bližšie k Slnku.

Koncept vesmírnej elektrárne nie je nový. Medzi jej hlavné výhody patrí, že solárne panely by vo vesmíre mohli získavať viac energie, pretože by ich neblokovala zemská atmosféra. Navyše, elektráreň na obežnej dráhe by mohla slnečné lúče zachytávať nepretržite. Samotné získavanie energie vo vesmíre by však nemalo zmysel, pokiaľ by sa nenašiel spôsob, ako ju dostať späť na Zem. Tento problém by mohli vyriešiť vysokofrekvenčné rádiové vlny, ktoré by energiu bezdrôtovo prenášali do pozemných prijímačov.

Jednou z hlavných výziev je dopraviť všetky potrebné časti elektrárne na obežnú dráhu. Čína sa chce s týmto problémom popasovať pomocou nového, znovupoužiteľného superťažkého raketového nosiča Čhang-čeng 9 (CZ-9, v preklade „Dlhý pochod“). Táto raketa, navrhnutá aj pre misie na Mesiac, by mala umožniť začiatok prác na vesmírnom projekte.

„Na tomto projekte už pracujeme,“ povedal raketový vedec a člen Čínskej akadémie inžinierstva Long Le-chao počas prednášky, ktorú citoval <a rel="noopener" href="https://www.scmp.com/news/china/science/article/3294091/china-plans-build-three-gorges-dam-space-harness-solar-power?" target="_blank">South China Morning Post</a>. „Je to rovnako významné, ako keby sme presunuli nádrž Tri rokliny na geostacionárnu obežnú dráhu 36-tisíc kilometrov nad zemský povrch.“

Ak sa projekt podarí dokončiť, orbitálna elektráreň by mohla generovať obrovské množstvo energie. Podľa Longa by ročný výstup tejto elektrárne mohol zodpovedať celkovému množstvu energie zo všetkej ropy, ktorá sa dá vyťažiť na Zemi.

Čína zatiaľ nezverejnila presný harmonogram tohto projektu, no ak sa nepoponáhľa, nemusí sa stať prvou krajinou, ktorá vytvorí orbitálnu elektráreň. Island spolu s britskou spoločnosťou Space Solar plánuje postaviť menšiu solárnu elektráreň vo vesmíre do roku 2030. Tá by mohla zásobovať energiou 1 500 až tritisíc domácností. Do roku 2036 by chceli vytvoriť väčší a výkonnejší systém.

Hoci tento nápad znie sľubne, stále je otázne, ako efektívne sa podarí energiu prenášať späť na Zem. V roku 2023 to už zvládli inžinieri z Caltechu, no išlo len o prenos na úrovni miliwattov. Čína dúfa, že pri svojej orbitálnej elektrárni dosiahne oveľa vyššie hodnoty.

Ambiciózny projekt Číny: Elektráreň chce presunúť do vesmíru

Noel

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Ambiciózny projekt Číny: Elektráreň chce presunúť do vesmíru

Noel

Súvisiace články

Loď na kolesách? Nádejný projekt, ktorý fatálne zlyhal

Autá značky Volkswagen: Pamätáte sa na ich názvy? (KVÍZ)

Casimir Zeglen: Kňaz, ktorý vynašiel neprestrielnú vestu

Autor článku

Noel

Výber pre vás