Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Tieto „huňaté“ mamuty sa potulovali po studenej tundre až do roku 1650 pred Kristom a živili sa trávou a kríkmi. Keď sa ľadovce začali topiť, mamuty stratili zdroj potravy a vyhynuli. Biotechnologický start-up Colossal Biosciences chce teraz pomocou DNA a odborných znalostí priviesť týchto gigantov späť k životu. Cieľom ich projektu „de-extinction“ je do roku 2027 vypustiť mamuty v arktickej tundre. Spoločnosť to plánuje urobiť kombináciou mamutej DNA, ktorú objavili pod ľadom na Sibíri, s DNA ázijského slona. Novovzniknuté zviera bude mať pomenovanie „mamofant“. Kým plusy projektu zahŕňajú zvýšenie počtu slonov a obnovu krajiny, ktorá spomalí zmenu klímy, ekologickí výskumníci myšlienku nepodporujú. Podľa nich toto zviera nebude vykazovať rovnaké správanie ako pôvodný mamut a za nereálnu považujú aj logistiku projektu. Zdá sa, že si budeme musieť počkať na rok 2027, aby sme videli, ktorý argument zvíťazí.

Desaťročia po tom, čo Polynézania osídlili Nový Zéland, moa vyhynul. Tento nelietavý vták dosahoval, v závislosti od druhu, veľkosť od kurčaťa až po tri metre. Celkovo existovalo deväť druhov moa s celkovou odhadovanou populáciou približne 2,5 milióna. V tom čase bol moa najväčším vtákom na Zemi, pričom samice často vážili viac ako 230kilogramov. No keďže nevedeli lietať, boli ľahkými cieľmi pre Maorov. Vtáky sa rozmnožovali pomaly, znášali len jedno alebo dve vajíčka, preto ich populácia do 150 rokov úplne zanikla. V roku 2018 vedci z Harvardskej univerzity oznámili, že majú takmer úplný genóm jedného z druhov moa. Domnievajú sa, že keby ho umiestnili do vajíčka moderného druhu, vyliahne sa vták pripomínajúci vyhynutý druh.

Šablozubé tigre boli veľké ako dnešné samce ľadových medveďov, na dĺžku mali tri metre a vážili takmer tonu. Nemali prirodzených predátorov a lovili bizóny, mamuty a mastodonty. Boli vzdialenými príbuznými mačiek, ktoré poznáme dnes a vyhynuli z dôvodu kombinácie ich nadmerného lovu a klimatických zmien. V roku 2020 vedci prvýkrát zmapovali DNA tohto zvieraťa. Dozvedeli sa, že tigre pravdepodobne používali techniku vytrvalostného lovu a veľmi dobre videli aj počas dňa. Aj keď doba ich vyhynutia trvá už desaťtisíc rokov, rastie záujem priviesť šabľozubé tigre späť k životu. Jediným faktorom, ktorý v súčasnosti brzdí vedcov, je príliš málo získanej DNA. Neznamená to však, že odborníci nenájdu spôsob, ako túto prekážku zdolať a čoskoro oznámia návrat jedného z najdesivejších vrcholových predátorov, ktorí kedy žili.

Stepné bizóny obývali veľké oblasti v Severnej Amerike, Ázii, Európe, Kanade a Mexiku. Tieto veľké stvorenia prežili polovicu obdobia holocénu, kým vymreli takmer rovnakým spôsobom ako mnoho iných starovekých zvierat – v dôsledku lovu a klimatických zmien. Najstaršiu fosíliu stepného bizóna v USA našli pri rieke Porcupine v 2006. V permafroste na Yukone objavili desiatky fosílií, vrátane „Blue Babe“, ktorú pomenovali podľa modrej farby kože, ktorú spôsobil minerál vivianit. Pozostatky bizóna staré 36-tisíc rokov boli v takom dobrom stave, že vedci určili príčinu smrti - hlboké rany utrpel pri útoku leva beringského. V roku 2016 skupina vedcov oznámila, že sa pokúsi naklonovať kanadského zubra, potom sa pokúsili oživiť stepného bizóna pomocou zvyškov chvosta stepného bizóna, ktoré našli v sibírskom permafroste. Z tohto procesu opäť nič nevzniklo, ale to neznamená, že vedci čoskoro nezaznamenajú prelom.

Jedným z najzaujímavejších prebiehajúcich výskumných projektov paleontológov a vedcov na svete je projekt, ktorého cieľom je priviesť späť dinosaurov, najmä Tyrannosaura Rexa. Zatiaľ panuje konsenzus je, že dinosaury nemožno vzkriesiť, pretože ich fosílie sú príliš staré, aby poskytli užitočné tkanivo. Inštitút Adama Smitha však nedovolí, aby im tento „malý fakt“ zabránil v pokuse o spätné rozmnožovanie nelietavých vtákov pomocou technológie izolácie DNA. Vtáky sú vo všeobecnosti považované za moderné dinosaury a izoláciou ich DNA a začlenením génovej technológie by mohol do roku 2050 ožiť aj T. Rex. Inštitút tiež plánuje posunúť svoj projekt ďalej než len priviesť k životu T. Rexa. Chcú použiť rovnakú technológiu, aby vzkriesili viaceré druhy dinosaurov.

Ambiciózne projekty: Ktoré zvieratá chcú vedci oživiť?

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Ambiciózne projekty: Ktoré zvieratá chcú vedci oživiť?

Radomír

Súvisiace články

Keď doprava skolabuje: 5 najhorších zápch, aké kedy vznikli

Najrýchlejšie malé hatchbacky, aké dnes môžete kúpiť

5 športových áut, ktoré si ešte stále môžete kúpiť ako nové

Významné technologické objavy roku 2022: Čo sa dialo?

Najojedinelejší minerál na Zemi: Existuje iba jediný kúsok

Odhalíte staré autá podľa svetiel? Otestujte sa v KVÍZE

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás