Korene Mliečnej cesty sú zahalené tajomstvom. Astronómovia však veria, že všetko začalo pred viac než 13 miliardami rokov a že naša galaxia bola vtedy podstatne menšia než dnes. Do svojich súčasných rozmerov narástla vďaka nepredstaviteľne dlhému obdobiu takzvaného galaktického kanibalizmu.
Vedci si ani dnes nie sú celkom istí, ako vznikali prvé galaxie, nahliadnuť tak ďaleko do minulosti je stále pomerne náročné. Zariadenia, akým je napríklad Vesmírny teleskop Jamesa Webba, sú navrhnuté na pozorovanie práve tohto obdobia, no odborná obec nimi disponuje pomerne krátko na to, aby mohla prinášať presné tvrdenia. Isté hypotézy ale astrofyzici majú.
Dnešný vesmír pozostáva z miest s veľmi vysokou hustotou, kam sa radia aj galaxie, a miest s veľmi nízkou hustotou, kam sa radia aj takzvané prázdnoty. Všetko však nasvedčuje tomu, že raný vesmír bol celkom iný. Rozdiely v hustote naprieč priestorom takmer neexistovali.
Mliečna cesta tak začala svoju existenciu ako akákoľvek iná galaxia. Jej počiatky možno nájsť v malom zhluku hmoty, ktorý mal len o čosi vyššiu hustotu než okolitý vesmír. Zhluk tvorila prakticky výlučne iba temná hmota, forma hmoty, ktorá nereaguje so svetlom. Vďaka vyššej hustote mal zhluk aj vyššiu príťažlivosť než jeho okolie a začal priťahovať viac temnej hmoty a rásť.
Mladá Mliečna cesta ale nebola sama, v jej okolí sa nachádzalo viacero podobných zhlukov a všetky časom narástli do takej veľkosti, že dokázali priťahovať už aj „bežnú“ hmotu. Tá sa sťahovala do rôznych zoskupení, kde začali vznikať prvé hviezdy. Tieto zoskupenia existujú v Mliečnej ceste a nazývame ich guľové hviezdokopy. Obsahujú najstaršie hviezdy v našej galaxii, vek niektorých z nich dosahuje takmer 13 miliárd rokov.
Búrlivá mladosť
Zhluky tmavej hmoty a hviezdy sa postupne pred asi 12 miliardami rokov spojili do ranej Mliečnej dráhy. Tá sa stala výraznou entitou výrazne oddelenou od okolitého vesmíru. Zároveň priťahovala stále viac temnej hmoty a plynov a stále rástla. Počas tohto procesu sa väčšina plynu sťahovala do centra galaxie, kde po čase vytvorila tenký a rýchlo rotujúci disk, ktorý začal produkovať hviezdy. Vedci tiež zistili, že v tomto období pohlcovala menšie susedné glaxie.
Dnešná podoba
Mliečna cesta na kanibalizmus nezanevrela dodnes. Aj v tomto momente trhá na kusy svojich najbližších susedov, Veľký a Malý Magellanov mrak. Zaujímavé však je, že počas svojej existencie sa nikdy nezrazila s podobne veľkou galaxiou. Tieto zrážky mávajú katastrofické následky, vzniká pri nich toľko hviezd, až sa vyčerpá všetok plyn a tým pádom neostane žiaden pre tvorbu ďalších generácií hviezd. Mliečnu cestu čaká kolízia s galaxiou Andromeda, no nemusíte sa báť. Začne až o štyri miliardy rokov.
